EAT ME!

Otázka problému

*autor

Pod začínajúcou búrkou a silným dažďom sa potichu zaklapli vchodové dvere do nemalého domčeka. Taehyung si krvavými rukami prevliekol cez hlavu svoju čiernu mikinu a zavesil ju na vešiakovú skriňu. Čo najnespozorovateľne prešiel kolo rozsvietenej obývacej miestnosti, kde sedel mladší chlapec, učiac sa z učebnice, ibaže to by neboli reflexy, kedy nepostriehol chôdzu. Sústreďoval sa na zvuky, no potom sa z kuchyne od vedľa ozvali zvuky vody.

„Taehyung? Si doma?" starší v kuchyni si chytrejšie začal myť ruky čistiacou pastou na nerez, aby sa mu krv z rúk, čo najrýchlejšie zmyla.

„Áno, láska, to som," zakričal, aby to krásne oslovenie došlo až do druhej miestnosti. Jungkookovi to nesedelo, preto sa najtichšie doplazil do kuchyne, kde svietili len LED-ky po rámoch policiach. Nič divné tam nevidel, iba premočeného Taehyunga umývajúceho riady. Ten sa na neho usmial spoza ofiny, ktorú mal v očiach a jak doumýval posledný kus pohára, zastavil vodu a otrepal si bledé ruky, nasledovne utreté do ručníka zaveseného na rúčke sporáka. Oblapil si Kookieho kolo bedra a zavenoval mu jeden až dva bozky na jeho červené pery.

„Hm...sladké," zopakoval to do tretice a vložil svoju tvár do priestoru medzi Kookieho hlavu a plece. Objímal ho s pokojom na srdci. Mladší neváhal a taktiež ho objal, aby si mohol po dlhom dní užiť jeho prítomnosti. Už ho netrápilo, prečo kolo obývačky preletel ako blázon bez pozdravu, dokonca ani to, že sa potrebuje učiť na zajtrajší test z chémie. Bol rád zato, že môže byť teraz tam, kde chcel byť. Prišla mu to, ako večnosť na neho čakať do samého večera.

„Jungkook...vieš, ako veľmi ťa milujem?" schytil mu ruku so žltou bundou, čo mal prevesenú kolo pliec a venoval jeho dlaní bozky, ktoré si sám Jungkook zaslúžil. Mladší sa na neho len pekne usmieval a kladne mu odpovedal. To nebola pre neho ťažká otázka, ani zďaleka. „Buď môj, prosím...už navždy," hľadel na neho spoza tmavej ofiny, čo u Jungkooka prebudilo tlkot srdca. Vedel, že Tae je pekný, až neodolateľne príťažlivý, ibaže čím dlhšie na neho pozerá, tým viac je hypnotický. „Chcem byť vždy s tebou a nechodiť von medzi ľudí...si moje zlato," ak by Jungkook mohol, urobil by všetko, čo mu na očiach vidí, no nikdy by od neho neutiekol.

Viac sa k sebe priblížili a perami dotkli tak, ako pred chvíľou, ibaže to viedlo už k niečomu pikantnejšiemu. Predierali sa francúzskym bozkom cez všetky oblúky v ústach a prebúdzali v sebe to vzrušenie, ktoré obidvaja tak dlho hľadali až ho našli v tom druhom.

*Jungkook

Ani som nedýchal. Bolo to prvý raz, čo som opatrne zaľahol do postele so spotenými dlaňami a čakal, či sa náhodou tu v izbe nerozsvieti svetlo. Našťastie nie, iba ten hlasitý dážď buchal o strechu, zatiaľ čo my sme vstupovali do ticha a tmy. Vkročil za mnou, zabuchol ťažké dvere a už mi tvár znova lemoval jeho krásne voňajúci a teplý dych. Cítil som sa ako vo filme.

Ležal nado mnou tak blízko, až sa jeho školská kravata opierala o moju hruď s bielym tričkom.

„Ľúbiš ma?" zašepkal skôr než ma mohol pobozkať. Potiahol som jeho kravatu a pritiahol ho k sebe.

„Už ani slovo a miluj ma!" jemne som sa znášal, keď jeho pery lemovali tie moje. Zľahka som rozkročil svoje nohy, pretože už som na sebe nechcel mať tie hlúpe modré džínky. Chcel som tam byť nahý, preto som si prstami zľahka stiahol jeho lem a odhalil tým svoje boxerky už s tvrdou guličkou. Presne som vedel, že tento jediný trik ho dokonale vzruší. Chápal to...chápal už všetko. Dnes sme sem neprišli len tak zaľahnúť od únavy, ani sa rozplývať nad debilnými hrami či hudbou vychádzajúcou z mojich bielych slúchadiel. Boli sme tu kvôli živočíšnosti a túžbe osvietiť našu sexuálnu rutinu. Už dávno sme chceli vedieť, aký je ten druhý v posteli. Predsa už nie sme malé detí. Môžeme si to dovoliť.