*Jungkook
„Ďakujem, Jeon." triedny profesor mi podal naspäť moje vysvedčenie.
Musím povedať, že až takého mladého som ho nečakal. Určite teraz skončil školu. Veď on by mohol byť pokojne aj mojim starším bratom! Ešte som sa nepýtal na jeho vek, ale mám taký pocit, že to urobím.
„Ospravedlňujem sa za všetky problémy, ktoré som Vám spôsobil hneď na začiatku. Ste moja prvá trieda, takže ešte robím zmätky." takže bude nový. Je málo pravdepodobne, že hneď prvý rok nástupu a už je triedny. Musí mať veľa praxe.
„Rozumiem Vám." ja mu môžem pokojne aj tykať, keď sa mi zachce. Ale ty kokos, aj on je sexy a taktiež má plné pery. Očká sú miešané s tmavou farbou a vlasy čierne ako havranie pierka, mierne predlžené. Takýto chlapi sú môj vkus, ale nemôžem si predsa začať s učiteľom. Žiaci si ho pravdepodobne budú mýliť so študentom.
„Zajtra pred začatím vyučovania príďte desať minút skôr pred môj kabinet. Potom Vás zoznámim s kolektívom."
„Ďakujem."
Pobral som sa naspäť tým strmým schodiskom dole k Jen, čakajúcu jedine na mňa. S nadvihnutou hlavou som cez knihy sledoval, či náhodou do niekoho opäť nevrazím. Našťastie sa to nestalo, no narazil som na sestru rozprávajúcu sa s nejakým týpkom. Jasne bolo vidieť, že s ňou flirtuje, ešte jej aj podal papierik s telefónnym číslom.
Hajzel! Je to moja sestra!
Do hodiny po nás prišli rodičia a šťastne sme sa pobrali do nového bývania.
Dom nebol o nič väčší než náš predchádzajúci, ale mal záhradu s nádherným zeleným trávnikom a betónovaným chodníkom. Ďalšie plus tohto domu bola moja vlastná izba. Už sa teším na to súkromie. Žiadna prerušovaná masturbácia, žiadny prerušovaný film, žiadne hádky kvôli hudbe...
Sedeli sme pri večeri a počúvali rádio. Zaujímavé bolo, že nik z nás sa nemal o čom rozprávať. Občas nikdy nebýva pri večeri ticho.
„...dnes sa konal pohreb nezvestnej právničky, Ho Daedong, ktorá bola pred dvomi týždňami zavraždená neznámym útočníkom. Kapitán Seoulskej Národnej Polície, Son Hyunwoo, dnes ráno uviedol, že prípad ostáva nevyriešený, no podľa jeho výpovedí, za všetkými tými útokmi stojí takzvaný Eat, ktorého tvár ani meno nie sú známe. V jeho pátraní bude polícia naďalej pokračovať..."
Pretočil som nad tým očami.
Totálna kravina. To už nemajú čo vymyslieť?? Pff... úplný nezáujem. Kto by si v dnešnej dobe dával prezývku 'Eat', v preklade z anglického 'jesť?'
Nieže sa nebojím, to nie. Samozrejme, ako každý zdravý človek mám obavy o svoj život a určite by som si ho nechcel nechať vziať takým psychopatom, ktorý ma silnú úchylku na jedlo.
„Mami? Kto je ten Eat?" spýtala sa Jen.
„Vrah." odpovedal otec. Všetci sme na neho vzhliadli s plnými ústami cereálií. „Nebezpečný jak pre nás, tak pre svet." Jen sa trochu zľakla a pozrela na mňa.
„Nikto ho nepozná. Vedia len, že sa ukrýva v tieni noci a vraždi pre uspokojenie hladu. Preto vám radím, majte oči a uši otvorené a buďte opatrní. Nikdy neviete, čo sa môže prihodiť." to sú pravdivé reči fotra. Zrazu je celý v obavách, keď sa jedná o vraha pobehujúceho voľne medzi ľuďmi, ale keď som v obavách bol ja, úplne sa na mňa vysral.
A už, prečo by sme práve MY boli na jeho zozname?
*Taehyung
Noc. Ticho. Samota.
YOU ARE READING
EAT ME!
FanfictionKim Taehyung - pod krycím menom EAT - je sériový vrah a zároveň študent 3. ročníka VŠ, tajne ukrytý v meste Seoul ako čestný a priateľský človek, ktorý sa správa tak, akoby aj cudzích poznal. Na rozdiel od neho je Jeon Jungkook tichučký a nepozorný...