EAT ME!

Keď sa dáva dobrú noc

*Jungkook

Piatok zletel ako voda zo skaly. Ani poriadne neviem, čo som robil a dnes už je sobota. Od rána som si popratal komplet celú izbu, skriňu, vyložil z krabíc ostávajúce veci a čakal na návštevu. Pri upratovaní som našiel ešte veci exmajiteľa tohto domu. Nič zvláštne to nebolo, len erotické pomôcky a sexi oblečenie. Zrejme si tu musel vodiť priateľky. V každom prípade, už je to moje. Neviem, čo z toho využijem, ale niečo určite, a keď nie, vyhodím to.

Dnes, kolo siedmej večer, očakávam Taehyunga. Konečne ho znova uvidím. Teším sa na neho už celú noc! Ani spať som nemohol, kvôli toľkej vychýrenej radosti. Každú sekundu som bol hore i to len kvôli blbostiam. Každopádne, rodičov som oboznámil s jeho príchodom, a keďže nič proti tomu nemali, nemám sa prečo stresovať. Snáď sa im tiež bude páčiť jak mne.

„Počula som, že dnes niekto príde k nám na večeru. Je to ten Jimin?" spýtala sa sestra umývajúc kredenc.

„Nie, Jimin to nie je..." veľmi rád by som jej povedal meno milovanej osoby, ale viem ako ho znáša. Sotva sa pozdravia, kde to na seba pozrú. Tae sa aspoň snaží, ale Jen ho ma totálne v riti.

„Tak, kto potom?"

„Nechaj sa prekvapiť." zachmúrila sa.

„Vieš, že nemám rada prekvapenia."

„Tak daj tomu šancu."

*18:01

Ach~ už sa to blíži! Som strašne nervózny. Čo ak sa mu u nás nebude páčiť? Čo ak mu nebude chutiť? A-a čo ak vôbec nepríde? Čo ak bude trčať niekde v zápche alebo-alebo...Do riti!! Však ja mu nedal adresu! On sem netrafí!

„Kookie, si v pohode?" mama prešla kolo mojej izby i si ma nápadne všimla. 

„Ale áno, v tom najlepšom..." ďalej sa nepýtala a pošla do spálni vešať prádlo.

Ja som strašný blb! Ako ho mám teraz kontaktovať, keď neviem ani jeho číslo? Ani vôbec neviem, či je na Instagrame alebo Facebooku a absolútne netuším, pod akým menom!!!

Mal by som povedať mame, že nepríde? Asi sa už neoplatí. Veď večera je takmer dovarená. Ach! Chcem to vrátiť späť!

„Kookie, poď pomôcť sestre umyť riad."

„I-idem!"

Riady som doutieral a ešte aj stihol poutierať poličky v kuchyni na požiadavku mami. Predchádzajúci majiteľ asi vôbec neutieral prach. Má jedno šťastie, že nie sme alergici, inak by mal na krku ihneď štyri mŕtvoli.

„Jungkook! Zvoní ti mobil!" zvrieskla mama z vrchného podlažia.

„Kto?" zvolal som zdola.

„Neviem, nejaké číslo." číslo? Zase? Kto by už len tak neskoro volal a pritom cez víkend?

„Haló?"

„Ahoj, Kookie, tu Taehyung..." jeho meno mi rozpumpovalo srdce.

„A-a-ahoj, Tae...o-odkiaľ máš moje číslo?" kúsok som vyčaril jemnú červeň i prehrabol ofinu.

„Vieš, nie každý ťa má uloženého ako 'Hrozba rodiny.'" práve som ostal zaskočený. V-veď tú prezývku mi dala...

„T-ty si sa hrabal v mobile mojej sestry?"

„Iba si zistil tvoje číslo. Nič viac." trošku som zmätený z toho, čo urobil, ale inak je to pochopiteľné. V piatok sme sa už nevideli, a keďže sestra je jeho spolužiačka, tak využil príležitosť a zistil si potrebné informácie. Ako, neviem jak vy, ale ja by som sa v jej mobile nehrabal. Určite tam nemá príjemné fotky. Je škaredá jak noc...