EAT ME!

Ťarcha viny

*Taehyung

„Nie je možné vysvetliť pôvod zla tak, aby sme jeho existenciu mohli zdôvodniť, no Boh tento problém vyriešil spravodlivo..."

Triedou sa ozývali iba slová učebnice, ktoré čítal profesor kresťanskej viery. Dosť je o Bohu počúvať z hodiny na hodinu. No ba aj svojvoľne – nie som kresťan. Táto náboženská výchova ma má schovať pred realitou a mojou minulosťou, ktorá ma každým krokom dobieha. Tajná identita ma vie ľahko prezradiť, ak činy neprestanem konať. Neviem ešte koľko hriechov sa smiem dopustiť, kým sa ocitnem na pokraji síl a už mi ani veriť v Boha nepomôže.

„Zlo je votrelec, ktorého existenciu nemožno zdôvodniť. Je tajomné a nelogické, ospravedlňovať zlo znamená obhajovať ho! Keby sme ho mohli ospravedlniť, a keby sme našli dôvod jeho vzniku, zlo by prestalo byť zlom. Hriech je prestúpenie zákona!"

Nie zámerne nám vykladá tému o hriechu a o najmocnejšom Pekla. Z tejto témy vyčítava situáciu súčasnosti. Očividne berie na vedomie, že ak mal policajt pravdu, tak vrah sedí niekde medzi tými všetkými ľudskými bytosťami a strieha na nich pozvoľna. Áno, som ním ja, ale to neznamená, že práve dnes niekto padne za obeť alebo tak. Nie...nemám náladu dnes zabíjať. Úplne vykričanie hlasiviek mi stačilo doma, nepotrebujem dnes sa taktiež cítiť pod psa - aj keď ma veľmi mrzí, že si to odskákal práve Jungkook. Mal som s tým mobilom ešte počkať, nie začínať dnes. Bola to ozaj hlúposť začať tým, že tu bol policajt, no o dosť hlúpšie by bolo, keby som povedal skutočnú pravdu – ako som ho získal.

„Antikrist, Diabol, Ničiteľ, Syn zatratenia..." pridával prímena k nášmu nepriateľovi, lenže mne to prišlo, akoby rozprával o mne. „Lucifer padol v predsmrteľnej existencií – po svojom páde sa stal Satanom a Diablom."

Sklesnutá hlava učiteľa sa podobala tej mojej. Káral som sa v duši za všetko zlé, čo som Jungkookovi spôsobil. Vybuchol som tak nečakane ako sopka Hekla na Islande. Stáva sa mi to pričasto – myslel som, že som z toho najhoršieho vonku – že ta puberta už zo mňa vypadla ako črepina skla. Ale nie je to ani zďaleka tak. Ťažkosti nosím za sebou ako Ježiš kríž – a bolí to. Namáham sa aniž by som sa toho zbavil. Iba ubližujem Jungkookovi – nedá sa nemyslieť nato, ako veľmi som sa chcel kvôli nemu zmeniť a prestať vraždiť, lenže je to horšie – ide to so mnou ku dnu. Ak niečo nepodniknem a neurobím so sebou niečo, smrť ma dobehne skôr, než sa do premeny pustím.

Nechcem, aby sa tento deň neskončil tak, že si k Jungkookovi ani len neľahnem. Mám chuť ho objať okolo pása a ospravedlniť sa mu šeptom do uška, ako som to robieval často predtým. Ľúbim ho, len neviem, ako mu teraz povedať prepáč, keďže za väčšinu môžem ja – i zato, že si neuvedomujem, ako veľmi ho pod menom vraha prenasledujem.

~

To sivkasté sako, ktoré mi teraz pokrývalo chrbticu patrí Louis Vuitonu. Mám s nimi podpísanú zmluvu na určito, čo mi aspoň trocha pomôže si zarobiť, lebo ak mi dôjde ten badget v kradnutom kufri, tak budem na mizine. A ak nechcem prísť o milovanú osobu, musím mať niečo našporené – či už rovným, či zakriveným dielom.

Pri hľadení na moju vážnu grimasu a neustálom menení póz sa podieľal pohľad nie len kamier a spolupracujúcich modelov, ale hlavne ten šéfkin, ktorý si ma premeriaval od viditeľných znakov do detailov. Tá bielovlasá vyčesaná suka s ostrými červenými perami a výraznými mihalnicami, vyčesanými dohora, mi platí. Ak by som čo len podľahol uzretím sa na ňu, tá mzda by prišla v hrubom a ešte aj zmenšená o prestrelok.

„Taehyung," už len z oslovenia som vedel, že je po prehliadke. Otočil som sa. Tá postávajúca dáma hneď vedľa fotografa s ostrým rúžom začala tlieskať. „Výborne. Rozhoreli ste vášne, gratulujem Vám...ste prvý zo študentov, ktorý to dokázal za krátku chvíľu." Pohlcovala svoju dlhu vzdialenosť ku mne hore na pódium, no väčšmi ešte predvádzala chôdzu, akoby odrazu všetky oči mali padnúť na jej nohy. „Možno ste práve prospeli vo výbere," krčila si svoj mohutný zlatý náhrdelník do dlane, kým jej očko prechádzalo do môjho výstrihu od vrchu rozopnutej košele. Už dávno som si všimol, ako svoj zrak nevie zo mňa spustiť, čo sa môjmu ujmu rozhodne nepáči.