EAT ME!

Drug Dealer, časť 1.

(Ospravedlňujem sa za nedodržaný sľub...zabudla som to publikovať (ノ_<  ) a všimla si to až teraz. )

*Hoseok

Sedel som na jednej stoličke so sestrou v náručí, prikrytou akousi fialovou dekou z reštaurácie. Hladil som ju po jej dlhých, hnedých vlasoch a upokojoval ju. Dnes si toho prežila hádam dosť.

Hľadel som naokolo, ako sa po celom priestore rozprestierajú policajti. Nieže by som ich volal ja, ale bol to jeden pán, ktorý videl to, čo my. Keby bolo na mne, nevolal by som ich, z hľadiska toho, že ním som ja, ale čo už z toho, keď tu ide o vraždu? Mal by som ju potom na svedomí.

„HOSEOK?!" pozrel som sa k vstupu, kde akurát pod pásku preliezal Han.

„Han? Kde sa tu berieš?" vydýchal sa a pokračoval.

„Počul som to, *výdych. Bolo to v správach," pravda, úplne som na to zabudol. Muselo ma byť vidieť v zábere. „Bože, ani nevieš jak som sa bál!"

„Bál čoho?

„N-no o teba!" trošku sa zakoktal. „Myslel som si, že si po blízku TOHO vraha!"

„EAT-a? EAT to nebol." zmraštil obočie a poobzeral sa naokolo.

„Akože nebol? Veď sa našla mŕtvola, nie?" šepkal mráčisto.

„Bez tela." pritiahol si k nám stoličku, na ktorú sa hneď posadil. „Našla sa len hlava a chodidlá. Nič viac."

„Snáď mi nechceš povedať, že..."

„Tam, kde je hlava, tam je veliteľ." zjavil sa ako na zavolanie. Hneď, ako prvé sa začal pýtať po okolí, a hneď jak majiteľ reštaurácie ukázal na nás, mieril tu.

„Dobrý deň," sestra sa postavila a chcela ukloniť, ale ukázal jej nech sedí. „Ako sa voláte?"

„Jung Jiwoo." s uplakaným hláskom mu odpovedala.

„A vy?"

„Jung Hoseok." odpovedal som a Han sa radšej taktiež predstavil.

„Han Jisung." prikývol a obrátil sa opäť na sestru.

„Smiem Vás oslovovať Jiwoo?" prikývla. „Dobre Jiwoo, počul som, čo sa stalo a mrzí ma to. Smiem Vám položiť pár otázok?" znova prikývla. „Opísali by ste mi situáciu, čo sa stalo?"

Sestra stále v slzách si snažila spomenúť.

„S bratom sme sa šli tu naraňajkovať a trochu porozprávať. Sedeli sme spolu asi polhodinu a-a potom som sa..." utrela si nos a pokračovala vo výpovedi. „Som šla na toaletu, no obidve boli obsadené." už sa chystala znova rozplakať, tak som ju pohladil po ramene.

„Pokoj...uvoľnite sa." pomohol mi veliteľ.

„T-tak som zaklopala na jednu, ale bola obsadená a-a, keď som zaklopala na druhú, n-nič sa neozývalo..." vyronila slzičku. „T-tak som zaklopala ešte dvakrát, no stále bolo ticho." Han a ja sme sa do toho započúvali a snažili sa prísť tomu na kĺb. „Kabina nebola ani zamknutá, t-tak som tam vošla a ako prvé sa mi-," rozplakala sa. „Nemôžem...prepáčte...*vzlyk, vzlyk..." objal som ju a nechal jej slzy tiecť na moje rameno.

„Takže hovoríte, že tá mŕtvola tam už bola?"

„Á-áno..." na krátke slovo sa ešte zmohla.

„A vy, páni, ste si nevšimli niečo podozrivé?"

„Ja som práve prišiel." ozval sa Han.

„Nie, pane." odpovedal som zo slušnosti.