EAT ME!

Kríž je znakom spásy

*Hyunwoo

„Toto je doposiaľ váš nový kolega, Kwon Soon-young z Národnej bezpečnostnej agentúry. Prišiel k nám až z Ohaja, tak prosím, správajte sa k nemu dobre," kolegovia naokolo zvýskli, pretože na Ohajo vyzerá viac ako len Američan. Pripomína mi polovičného Číňana s kórejským menom alebo tak nejako podobne. No jedno smiem povedať: Je vyučený, smelý, a má viac praxe ako Hoseok. Videl som jeho všetky vyriešenia prípadov. Fantastické! Pripomína mi známeho detektíva z polárneho Nórska, Harryho Holla – milujem tie knihy. Možno som práve našiel niekoho, kto konečne nájde Eat-a a privedie mi jeho hlavu až k pätám.

Ešte keď som s ním hádzal reč, dozvedel som sa len toľko, že prišiel na vyriešenie nevyspytateľného prípadu o vraždiacom sériovom vrahovi. Hneď po jeho zatknutí alebo už spomínanej smrti by sa mal pán Kwon vrátiť naspäť do Ameriky.

„Kedy sa púšťaš do prípadu?" otázka zo strany Lisy upokojila situáciu v priestore.

„Už som začal," pochválil svoj výkon.

„Výborne! Len ti vopred hovorím, že žiadne podklady nie sú, čiže sa budeš musieť zaobísť sám bez ničoho."

Bola to hneď drzá poznámka. Neviem, Lisu takú nepoznám. Vždy bola druhým nápomocná a zakaždým jedným vedela druhým zistiť, čo potrebovali. Žeby držala na Hoseokovej strane? Áno, aj mne je toho lumpa ľúto, lenže robil všetko opačne, akoby mal. Dobre, síce našiel mŕtvolu nezvestného chlapca - neviem ako a podrobnosti vedieť nechcem – ale to neznamená, že má nejaké dobré tušenie, kde sa Eat skrýva a aké ma plánovanie.

Ja verím, že tento detektív zistí za kratšiu dobu VIAC, ako Hoseok na dlhšiu dobu MENEJ.

* Kwon Soon-young - detektív

Seoul sa mi vždy páčil. Nevyrastal som na polícií preto, aby som ho raz neprišiel preskúmať. Lenže chce to najprv očistiť meno zeme a tak sa hnať za poznávaním kultúrneho života.

Podľa pover, čo odznievali na polícií, Eat nie je nebezpečný, len chorý. Je to človek, ktorý potrebujem odbornú pomoc. Neviem, čo za tým je...možno je hendikep alebo trpí downovým syndrómom, stratou rodičov, manželky... Môže to byť čokoľvek nepoznané, len viem, že sa dá v pohode zvládnuť, ak sa pri ňom nebudeme správať agresívne. Musíme k nemu pristupovať pokojne.

Prechádzka po nočnom meste je nádherná. Aj keď málo ľudí je vzhľadom na situáciu vonku, ale aspoň nie je taký veľký rozruch ako cez deň.

Vytiahol som si mobil z vrecka policajnej uniformy a kameroval tie osvetlené budovy po okolí, aby som ich následne poslal otcovi, že doba v Kórei sa posunula dopredu. Naozaj to tu vyzerá ako vývoj nového sveta – a zato tak neuveriteľne dobre.

Čo plánujem potom, keď chytím Eat-a?

Neviem...asi skôr chytiť ďalších dvoch vrahov, čo lietajú po meste a následne sa spätne vrátiť domov. Lenže ani sám neviem, kde mám s nimi pokračovať, keďže nemám žiadne informácie. To je od tej polícií hnusné, že neponúkajú nič, na základe čoho, by som vedel nájsť páchateľa. Viem, že je skoro nato, aby vo mne prejavili dôveru, lenže ten čas príde! Cítim to! A dôverovať začnú!

*bang!

Zaznel výstrel. Spozornel som. Ľudia sa rozkričali a utekali ďalej od miesta, kde to zaznelo - ja naopak.

Ak som dobre počul, tak hlasitosť zbrane odznela niekde tu v týchto uličkách.

Žeby Eat?! Teraz?!

Vytiahol som svoju zbraň, nabil ju a opatrne prezeral otvorené uličky. Strelec mohol utiecť už druhou stranou, len akoto, že zatiaľ žiadna obeť?