EAT ME!

Stal sa skutok

*Hoseok

O troch vraždách sa rozpráva všade...dokonca i o tej pod koľajnicami. Strašná smrť. Alebo len nechcená nehoda?

„Našli sme zhodu..." povedala Rosé stojac po boku Jisoo. „Hong Joono, 21 ročný muž, žijúci v malej mestskej časti Seoulu," nehovorila to mne, ale pánovi Hyunwoovi, ktorý bol rovnako na tom istom mieste, ako my traja. „Bol ešte živý, než sa hodil pod vlak, takže povedala by som, že smrť nastala niekedy tesne po polnoci," Hyunwoo ako stále potreboval i hlavný dôvod a to už obidve ženy vedeli. „Pred pádom zrejme došlo k fyzickému napadnutiu. Na tele má totižto pár pomliaždenín, čo naznačuje strhnutej bitke," ukázala na rozpálené červené miesto na jeho kľúčnej kosti a potom na veľké čierne modriny pod jeho rebrami.

„Máme nejaké otlačky od toho druhého súpera?" spýtal sa zamyslene Hyunwoo.

„Žiaľ nie," prehodnotila Jisoo. „Ako vidíte, ten človek je celý na kusy...nezistíme z neho už nič," zakryla jeho časť tela bielou plachtou a prenechala ležadlo túto záchranárom. „Možno nanajvýš by som skúsila zobrať vzorky vlasov alebo vygenerovať stopy na mieste, kde sa bili, ibaže nie je známe, kde to vlastne začalo."

Dneska v noci bola privolaná hliadka na chirurgiu do malej mestskej časti Seoula, kde lekár nahlásil podstrelenú osobu, ktorú priviedol akýsi bielovlasý muž. Vraj aj on bol ľahko zranený, ale odmietol sa dať vyšetriť. Vraj iné informácie nemal, len tie, že zranený sa volal Park Jimin a ten druhý sa predstavil iba ako Min. Vraj ak nám to pomôže pri jeho pátraní, tak má vzorky jedného aj druhého muža.

Túto situáciu šla preskúmať druhá jednotka vrátane Hana, ktorý to mal nasadenú ako doplnkovú úlohu, keby náhodou išlo o utečenca zo Seolského väzenia. Vraj aj jeho priezvisko je tiež predstavené ako Min, a keďže Han si vybral túto problémovú misiu, musí sa na nej neustále podieľať. Myslím si, žeby to bolo stokrát zábavnejšie, než trčať tu a sledovať Hyunwoa, ako sa rozhoduje pri urobení ďalšieho správneho kroku.

„My nevieme, z akej stanice vlak nabral človeka?" spýtal sa otvorene veliteľ.

„Žiaľ nie...vodič expresu si vraj vôbec nevšimol, kedy ho v tej rýchlosti nabral..." všetci zmraštili obočie a pozerali sa jeden po druhom.

„To je aká volovina toto?" Jisoo ako skúsený vodič ihneď pokrútila hlavou a pokračovala vo svojej práci. „Jak môže nepočuť a nevidieť, keď mu človek cca 80 kilogramoví vletí rovno do prednej kapoty? To čo sú za ľudia?"

„Jisoo..." upozornil ju vedúci, lebo očividne si už veľmi otvárala ústa. „Tým pádom, keď nevie, odkiaľ ho mohol nabrať, musíme prehľadať všetky zastávky, na ktorých mal stopku, poprípade len prechádzal..." všetci si len zamrčali popod fúzy, no bez komentára sa pobrali ďalej do práce. „Hoseok, ty sa vráť k Jisungovi a na môj rozkaz berte aj Changbina. Pokračujte ďalej v pátraní toho Mina, kým vám trom nevymyslím nejakú poriadnu úlohu," vyrovnal som sa a na jeho povel súhlasil. „A nechcem vás vidieť flákať sa!"

Žiaľ, tak to je...stále ma prichytí, keď nič nerobím. Či si sadnem na stoličku alebo sa idem najesť, či už sa rozprávam o nepotrebných veciach, jednoducho nikdy nie pri práci. Vraj keby som bol šikovnejší, tak už EAT-a mám dávno v kapse. Pochybujem, že on by bol na tom rovnako. Predsa vedúci sú vždy takí, že oni všetko vedia, oni by už to dávno mali, oni sú jediní, čo makajú v tej práci, lenže my? Mám ten pocit, že si to všetko odmákame za nich, nie oni za nás. A aj tak...on tiež za mlada vyviedol kopú sprostostí s hlúpych chýb, kvôli ktorým vypustil väzňa a nechal sa zmanipulovať EAT-om samým.

Ale priznám si, byť ďalej od neho, je lepšie ako byť v jeho prítomnosti.

*Seokjin

Vložil som si sústo vajíčka do úst a poriadne po prekúsal i zhltol, kým Hyekyo len ticho vysedávala a hľadela na to roztečené žĺtko, ktoré som jej ráno spravil.