EAT ME!

Vyšetrovanie

*Hoseok

Zastavil som pred neveľkým, dvojposchodovým domčekom a zazvonil na zvonček. Snáď niekto bude doma, lebo doteraz som mal to šťastie prísť do prázdneho domu.

Po zaklopaní mi z vnútra otvoril chlapec približne v dvadsiatich rokoch. Spoznal som ho na prvý pohľad. Bol to ten istý, čo na zázname z kamier. Jeho vlasy boli tmavšie až čierne, no s odtieňom hnedej a čiernymi očami. Mal na sebe uniformu zo Seoulskej Štátnej Univerzity. Zrejme teraz niekedy prišiel domov.

„Dobrý deň, som dôstojník Jung Hoseok, zo Seoulskej Národnej Polície. Mám na Vás pár otázok, ak vám to nevadí," váhavo ma pustil do vnútra ich domu, konkrétne obývačky, kde som sa mohol v pokoji poobzerať. Nato, že sa tu len nedávno prisťahovali, majú celkom útulne. Ani by som nedúfal, že sa tak rýchlo zabývajú. Nieže by to bolo zvláštne, len ma to prekvapuje.

„Je okrem Vás ešte niekto doma?"

„Ehm, nie, a-ale onedlho prídu," uľavilo sa mi. Aspoň sa tu zdržím dlhší čas a vyhnem sa tým zbytočnostiam s Hyunwoom. Nerád by som bol, keby mal niečo proti mne. Aj keď mám ten pocit, že dlho sa schovávať nebudem.

„Dopočul som sa, že ste sa sem nedávno prisťahovali," posadil som sa na gauč a trošku sa rozhliadal dookola, či nenájdem akúsi divnú stopu, no márne. 

„Preto ste prišli?" utrel si spotené dlane do vreciek nohavíc.

„Vyšetrujem vraždy sériového vraha, EAT-a. Určite ste o ňom už počuli." 

Výborne Hoseok, to bola úžasná oznamovacia veta. Veď, kto by v dnešnej dobe nepoznal anonyma pod menom EAT?

„EAT-a?"

„Áno, smiem vedieť vaše meno? Rád by som sa s vami súkromne porozprával," asi som ho vyľakal, lebo nesmelo povedal svoje meno. Síce ho už dávno viem, ale musím si preveriť, či náhodou neklame, inak si jeho dôveru nezískam.

„Jungkook...Jeon Jungkook."

„Tak teda, Jungkook, ako si si už všimol, po meste pobehuje dosť nebezpečný vrah, vďaka ktorému ľudia v noci nevychádzajú von," pomaly som začal a on prikyvoval i prehĺtal nahromadene sliny. Zrejme mu to meno nerobilo dobre, tak ako každej jednej osobe v tomto meste. Priznám sa, ani mne z neho nie je dobré, najmä keď viem, aké svinstvo robí. Ničí povesť ľudstva.  „...a pri prehľade z kamier, kde sa naposledy stala vražda, ste boli vy," znepokojil sa až mu celá tvár sčervenela.

„A-ale ja som to nebo-," začal panikáriť, ako každý jeden človek, ktorý je podozrivý z činu.

„Ja viem, ja viem..." snažil som sa ho upokojiť, aj keď už pomaly ale iste mrčal „Vy ste celú dobu boli vo vnútri bowlingového centra, takže vás z toho vynechávam, len..." si naozaj múdry vo výpovedí, Hoseok. Naozaj výborný. Ešte keby ti ten, chudák chlapčisko uveril, čo? Samozrejme, že ho podozrievam! Predsa mal k nemu zo všetkých pouličných ľudí najbližšie. 

Nemusel ho zabiť pred odchodom, mohol ho zabiť počas celej smeny, čo tam bol. Ale nebudem ho zbytočne ľakať, ide mi teraz o jeho výpoveď. Ak povie niečo, čo ho spája s vraždou, nebodaj s jedlom, budem ochotný zakročiť a zatknúť ho. Bože, moje prvé vzrušenie!

„...a keď ste opúšťali budovu bolo už po vražde. Preto sa ťa pýtam, nevidel si tam niečo podozrivé? Alebo niekoho, koho ste v meste ešte nevideli?" premýšľal a postupne začínal kýval hlavou do strán, čo som čakal, keďže sa tu nedávno presťahoval a ešte okolitých nepozná. „Nie? Napríklad, nejakého muža, ktorý vo vašej partií nemal čo robiť alebo sa ti niekto nepozdával, či obzeral si ťa. Nič?" zamietol to. „A čo v škole?" tiež krútil na zápornú odpoveď. „Nie? Dobre..." všetko som si do podrobná zapísal. „A máte niekoho, koho podozrievate? Môže to byť hociktorý človek, či už z rodiny alebo zo školy."