EAT ME!

Krádež

*Taehyung

V drepe som hľadel do mobilu a vyhľadával si tam všetko o sebe. Predsa potrebujem vedieť na čom som a či vôbec zverejnili nejaké dôkazy, či už pravdivé, alebo na obraz klamlivé. Jednoducho, musím akosi zisťovať o sebe informácie. Taktiež, škola ešte neskončila, ale keďže nám odpadla posledná dvojhodinová prednáška, čakám tu na Kookieho, ktorému som sľúbil prechádzku v parku a niečo vášnivé. Žiaľ, ešte ani jeden z nás sa nezmienil o sexe, takže zatiaľ sa tomu obidvaja vyhýbame. Ani neviem, či by som tým neskončil náš vzťah. Bolo by to veľa i na mňa. Chcem byť s Kookiem a nespravím nič, čím by som mu poškodil.

„Čo ty tu?" pozrel som sa nahor, kde stal Namjoon. Zrejme si ma musel všimnúť. A čo tu vlastne robí, keď vyučovanie ešte stále prebieha? Oblafol učiteľa?

„Čakáš, že ti budem odpovedať na takú hlúpu otázku? Si na omyle," vložil som si do úst mentol, aby som trošku osviežil svoj dych a ďalej hľadel na nejaké videa z TikToku. „Ty si snáď utiekol z hodiny? Pokiaľ ešte nemám alzhaimera, tak som si sto percentne istý, že hodina končí o päťdesiat."

„Vtipné," oprel sa o múr a sledoval okolie školy, kolo ktorej prešli raz za čas nejaký ľudia.

„Pokročil si?" prepol som sa z TikToku na Instagram. „V piatok si neprišiel na schôdzu a celý víkend som ťa ani nezahliadol v meste."

„Premýšľal som," založil si ruky do vreciek nohavíc.

„Nad čím?" dal som like na nejakú fotku a potom sa vrhol na príbehy. „Plánuješ snáď pretiahnuť profesora rovno na katedre v aule?"

„Nie je to také jednoduché, Taehyung. Zato ty to máš strašne blízko, preto sa čudujem, že ešte stále ste to nemali."

Ten chlap by mal vedieť, že ja na rozdiel od neho sa snažím od začiatku a nečakám na nejakú adresu, kým mi niekto pošle. Som pripravený v každej chvíli, aj v tej neočakávanej. No...nie tak celkom. Musím skočiť kúpiť kondómy, keby sa to náhodou nepredvídateľne zvrtlo. Viete, nikdy neviete a príde to...nemusíte ani lusknúť prstami. Stačí len iskra.

„Snaž sa, Namjoon," založil som si mobil do vrecka a postavil sa, aby mi mohli odtŕpnuť nohy, kým sa niekde vyberiem. „Mimochodom, mám otázku."

„Dúfam, že je slušná, inak ti neodpoviem," vytiahol si z tašky termosku a napil sa bohvieakej tekutiny.

„Netýka sa to sexu," informoval som ho o tom.

„Počúvam."

„Min Yoongi...čo je zač?" pozrel na mňa nechápavo. „Nie je to len taký obyčajný kuchárik a dealer, však nie?" prekrížil som si ruky na hrudi. „Kto je ten človek?

„SUGA."

„SUGAR?!"

„SUGA!" hľadel som na neho veľmi zmätene.

„To nie je možné. Ľudia si ho predsa vymysleli," zasmial som sa nad myšlienkou, ktorú som celý čas pokladal za pravdivú.

„Teba si snáď vymysleli?" venovali sme si znudené pohľady. „On je skutočný SUGA."

Keď som nastúpil tu na školu, počul som o vrahovi, ktorý svojim obetiam odsekáva hlavy, ale nikdy som to nepovažoval za pravdivé. Predsa ja som bol najstrašidelnejší zo všetkých, no teraz sa mi to len potvrdilo.

„Min Yoongi svoje obete rozsekáva. Pre neho neexistuje žiadna výzva, pri ktorej by zlyhal. Je ochotný zabíjať každého, kto kolo neho len prejde. Ver mi, je lepšie sa vyhýbať hádkam s ním. Je ochotný zabiť aj teba, ak ho vytočíš."