EAT ME!

Manipulatívny

*Jimin

Všetko, čo som vo vnútri toho bezfarebného chlapa videl, bol vesmír. Áno, ten krásny stofarebný vesmír. To, že jeho telo pokrýva iba cigaretový dym a dookola to isté prepotené oblečenie sa čudujem, že vyzerá tak pekne. Dokonca aj lákavo pre moje single srdiečko, ktoré ešte neokúsilo chuť tej pravej lásky. Nikdy som nič podobné k mužovi necítil a zvlášť nie k tomuto.

Jemne pozdvihol svoju hlavu ku mne a postupne sa približoval bližšie a bližšie.

„Jimin, si doma?" skočil som z Yoongiho dole i zanechal mu bolesť na rozkroku, pretože nechtiac som mu kolienkom doň vrazil.

„A-ahoj, mami, už-už si doma?" rozutekal som sa ku vchodovým dverám, aby som odlákal pozornosť od obývačky. Nemusí vedieť, že u nás niekto je. „Dnes si tu skoro. A-ako bolo?" vzal som jej z ruky červenú kabelku a zaniesol do kuchyne na kľučku špajzových dverí – vždy si ju tam kladie.

„Majú dnes dôležitú poradu, preto nás poslali domov," dobehol som naspäť k nej a pomohol jej vyzliecť taktiež červený kabát.

„T-to je úžasné, aspoň sa môžeme navečerať spolu," rýchlo som odvrátil zrak do obývačky na toho lenivca, ktorý sa znova len pohodlne vystrel na celý gauč a odpočíval. Musím ho prinútiť opustiť tento dom.

„Nevieš, kde je babička?" vytiahla z mrazničky mrazenú zeleninu a rybie filé, ktoré pripravila k rozohriatej fritéze.

„N-nie neviem. Prišiel som domov, nikoho tu nebolo," ako každý deň, bude zrejme u susedky na klebetách, ale to mama vedieť nemôže, keďže chodí domov vtedy, kedy už všetci spíme.

„Idem jej zavolať," zobrala svoj mobil a chodila od kraja kuchyne kolo jedálne. Rýchlo som si to odskákal do tmavej obývačky a ťahal Yoongiho za sveter.

„Vstávaj! Tu nemôžeš ostať!" ani sa nepohol.

„Prečo?" otvoril oko a sledoval moju snažiacu sa tvár.

„Mama nesmie vedieť, že v našom dome sa nachádza niekto ďalší a najmä nie ty!" ja viem, vyznelo to divne, ale nie je to tak.

„Čo má so mnou?"

„Ona nič, ja všetko."

„Takže ma vyhadzuješ kvôli sebe?" zastavil som svoju snahu ho dostať von pred dvere a opäť sa zapozeral do jeho vyškierajúcej tváre.

„Nerieš to a zmizni-,"

„Jimin?" spozornel som na prichádzajúce kroky mami a preto sa ihneď postavil vedľa gauča. Keď mama zapálila svetlo a videla ma tam len tak stáť s úsmevom na perách, pomerne dosť sa začudovala.

„Čo robíš? Prečo si tu po tme?" ukazovala na mňa mobilom.

„Nič, len-len-,"

„Jimin, neopováž sa mi znova klamať."

„J-ja-," prehltol som a prinucoval svoju hlavu vymyslieť niečo, čo by mohlo zabrať na moju mamu.

„Zdravím, pani Park, máte sa?" pozrel som na bielovlasého chlapca vedľa mňa, posadeného v tváre motylíka, ako sa falošne smeje a zdraví moju mamu.

„Jimin, kto je to?" mamu samozrejme dosť prekvapil. To sa nedalo prehliadnuť. Mamino obočie nikdy nesmeruje do výšky.

„To je-," najradšej by som povedal, že je to ten chuj, ktorý mi hneď v prvý deň školy ponúkal pornografiu na záchodoch, fajčenie trávy a fľašku tvrdej whisky s viagrou, ale nebudem to tu teraz roztrubovať. Nikto nepotrebuje vedieť, že to je on - mimochodom, všetko som si to vymyslel, okrem alkoholu, tabaku a sexu, ktorý mi naozaj ponúkal.