Protiklady/Odlišný

1.kapitola

Grace!!!nezabudni si ešte svoju školskú tašku!zvolala na mňa mama,keď som bola veľmi roztržitá a nevedela kde mi hlava stojí.
Dobre dobre,už idem,povedala som a z úsmevom som si zobrala tašku, ktorú moja mama držala v ruke a čakala kým si ju zoberiem.
Pardón,neviem kde mi hlava stojí,dodala som nakoniec a pobrala šak do chodby si obuť svoje obľúbené tenisky.

Takže pre začiatok,volám sa Grace Kelly a mám 15 rokov,práve nastupujem na strednú školu a žijem s mamou v Londýne.
Otec sa od nás už dávno odsťahoval,pretože si vraj našiel nejakú inú ženu,ale týmto som sa rozhodla,že už ho nechcem vidieť,pretože sa rozhodla rodinu rozpustiť.
Okrem toho zlého,v tomto meste mám kamarátov zo základky,ale keďže už dnes začína naša nová etapa na strednej škole,tak každý si šiel svojim smerom a ja všetkým prajem, ktorí somnou boli 9 rokov nech sú na tej svojej vysnenej škole šťastní a spokojní.

Kráčala som po ceste a zahliadla som z diaľky autobus.
Od zastávky som to mala ešte trochu cesty,ale keď som ten autobus uvidela,tak som sa rozbehla ako keby mi šlo o život.

Počkajte aj na mňa!!!kričala som za autobusom dúfajúc,že má bude šofér počuť.
No márne,autobus na zastávke nezastavil,keďže tam nikoho nebolo a tak som musela len unavene zastať a vzdýchnuť si.
Ach jaj,hneď prvý deň zmeškám autobus.

Neboj sa, aj nabudúce budeš mať malička príležitosť,povedal zrazu niekto a ja som sa iba obrátila a pozrela sa na chalana,ktorý stál za mnou a bol o trochu vyšší než ja.
Aká som mu ja malička???
Pozri,ja viem,že si vyšší než ja,ale nemusíš mi hovoriť,že som malička dobre?vyškerila som a a on sa len neveriacky usmial.

Ach jasné,malička ma problém,takže si ho vyrieš sama,pretože nepotrebujem mať hneď prvý deň problém s deckom,takže sa maj,a nabudúce nezmeškaj autobus,povedal a ja som sa naňho len nechápavo pozerala,pretože som mala pocit,že mu rozbijem tu jeho drzú hubu.
No najradšej by som to urobila,ale bol vyšší než ja,takže si do vyšších chalanov začínať nebudem.
Okrem toho nechcem si s nikým robiť problémy,takže sa budem sústrediť len na školu,na ktorú som už veľmi dlho chcela ísť.

Keď som konečne prišla pred školu uvedomila som si,že tá škola je naozaj ešte väčšia ako keď som ju videla cez internet.
Hneď mi padol zrak na veľa nových ľudí,ktorí stáli pred hlavnou bránou školy.
Asi sa ešte škola neootvorila ale už by sa otvoriť mala.

Dobrý deň milí prváci,vítam vás v tomto novom školskom roku,teda vás vítam prvý rok na tejto škole,takže snáď dúfam,že sa vám na tejto škole bude páčiť a,že sa vám bude dariť,takže prváci nech sa páči,môžete vstúpiť,povedal zrazu chlap,ktorý sa pred nami objavil.
Na sebe mal sako a vyzeral najskôr ako riaditeľ.
Takže toto musí byť riaditeľ.

Zrazu sa brána školy otvorili a dnu do areálu školy sa prváci najskôr vrhli ako nejakí aligátory na svoju korisť.
Páni,tak takto vyzerá areál mojej vysnenej školy.
Konečne sa mi podarilo sa dostať na túto školu,musela som čakať 9 rokov a teraz konečne začínam novú etapu a nových ľudí spoznám.

Len čo som prekročila prach do školy,ocitla som sa vo veľkej sále chodby.
Na vchodových dverách boli napísané mená prvákov,takže som sa tam našla ja.
Dokonca mi tam aj ukazovalo kde mám triedu,takže fajne už nemusím blúdiť.

Zrazu som o niečo zakopla a skoro stratila rovnováhu no niekto ma chytil.
Opatrne som sa otočila a zahľadela sa na tvár svojho záchrancu,no len čo som tu tvár videla skoro som odpadla.
Ty?vybehla som naňho a on len prekrútil očami.
Ty?zopakoval po mne a ja som sa iba zamyslela.
Takže ty si prváčka?spýtal sa a ja som iba prikývla.
Ty podľa všetkého budeš druhák,povedala som opatrne a on len prikývol.

No presne tak som dokonalý ja viem,povedal pyšne až som sa musela nechápavo usmiať.
Vieš čo,fajn nemusíš tu tak na mňa zizať,ale najprv mi pomôž nájsť triedu z číslom 10,povedala som naliehavo a on iba nesúhlasne prikývol hlavou.

Dobre fajn,pomôžem si sama,povedala som nervózne,pretože som momentálne nechápala prečo mi nechce pomôcť.
Joj nebuď tak toxická,ja už pôjdem odvrkol priamo.
Moment,ani si sa nepredstavil,upozornila som ho a on sa len zasmial.
Veď ani ty malička,ale tešilo ma,povedal a zrazu sa tak rýchlo vyparil,že som ho ani nestihla zhliadnuť ako to urobil.
Divný človek.

Ehm....ahoj .....nevieš kde je trieda z číslom 10?spýtala sa ma zrazu fandím typka,ktorá okolo mňa prešla a zastala.
Ahoj,akože ja ju tiež hľadám,ale neviem ju nájsť,povedala som a široko sa usmiala.
Takže sme najskôr spolužiačky,povedala a ja som iba prikývla.
To dievča vyzeralo celkom sympatický.

Ako sa voláš?spýtala sa zvedavo.
Volám sa Grace Kelly a ty?predstavila som sa.
Ja som Lua Smith,povedala jemne a podala mi ruku.
Teší ma Lua,som rada,že som ťa mohla spoznať,povedala som milo a ona sa len pousmiala.

Ja to isté,takže poď nájdeme našu triedu,povedala a ja som iba prikývla a šla rovno za ňou.
Bože vyzerám ako keby som bola sama stratená.
Ako keby som prišla z inej planéty,keď sa tu ani poriadne nevyznám.
Veď aj je to normálne,keďže sa tu ani poriadne nevyznám a ani som tu nikdy nebola.

Zrazu sme prišli na druhé poschodie a zrazu sme vstúpili do nejakej miestnosti z číslom 10, takže to najskôr musela byť naša trieda.
Konečne.

Nový príbeh❤️.Snáď sa páči.❤️