Protiklady/Odlišný

6.kapitola

17:00

Ani som si neuvedomila a už bolo 17:00 a ja som úplne zabudla,že o toľkej sa mám s Nathanielom stretnúť pred školou.
Rýchlo som si dala rýchlu sprchu a obliekla sa do tohto oblečenia:

Vlasy som si len nechala rozpustené a už si to rovno nasmerovala z domu.
Cesta ku škole mi trvala pár minút,takže keď som tam už prišla tak tam Nathaniel už nedočkavo stal.

Tak tu si!zvolal keď ma zbadal.
Hej,prepáč,ale úplne som zabudla na čas,povedala som úprimne a on sa len pousmial.
To je v poriadku,ja tiež niekedy zabudnem na čas a väčšinou potom nestíham buď do školy alebo na zraz s kamošom,povedal a ja som iba prikývla.

Tak kde by si chcela ísť?spýtal sa a podišiel ku mne.
Moja tvár znova očervenalá a cítila som,že moje celé telo horí.
Ehm...ja...jaa....no začala som koktať a sama som nevedela prečo.
Keď nevieš tak poď za mnou,zvolal a potiahol ma za ruku a už ma niekde ťahal.

Chvíľu sme kráčali cez námestie a zrazu sme sa dostali na nejakú lúku.
Páni,je tu vážne krásne,povedala som a on iba prikývol a ukázal mi na lavičku,ktorá bola pri strome.
Dokonca tam bola aj hojdačka.

Tak,máš rada hojdačky?spýtal sa a usmial sa na mňa.
Samozrejme,že mám rada hojdačky,povedala som nadšene a rozbehla sa na hojdačku.
Keď som si z radosťou sadla na hojdačku ako malé dieťa,tak sa Nathaniel rozosmial a ja som nechápala čomu sa tak smeje.
No najskôr asi bude kvôli tomu,že vyzerám ako malé dieťa.

Smeješ sa mi,že vyzerám ako malé dieťa?spýtala som sa.
Nie,ja sa smejem tomu,že si tak šťastná  a keď sa smejem tak som šťastný aj ja,povedal a moje líce znova očervenali.
V podbrušku som cítila jemne šteklenie,takže som bola chvíľu mimo.

Som divná,povedala som po chvíli a on si ku mne na hojdačku prisadol.
Niesi divná a nehovor take veci,inak prečo si to myslíš?povedal Nathaniel a ja som sa iba zamyslela.
Pretože som divná,odvetila som a zahľadela sa mu do očí.

Tak potom som aj ja divný,povedal a mne sa roztriasli ruky.
Ale netrep blbosti,nič také pravda nieje,povedala som a on len prikývol pleciami.
Tak potom ty tak o sebe nehovor,povedal a ja som iba súhlasne prikývla a z ničoho nič ho objala.

Chvíľu sme tak v objatí sedeli až kým nás niekto nevyrušil.
Ale hrdličky nerušíme vás?prehovoril známy škriekavý hlas.
Ach zase Aaron, pomyslela som si a prekrútila očami.

Čo tu chceš?obrátila som sa naňho a on sa iba uškrnul.
Počul som,že máš frajera,prehovoril a znova sa uškrnul.
Nie,nemám frajera,povedala som pokojne.
Klameš mňa alebo seba?tak čo potom znamenalo to objatie s tým novým trapkom?podripol Aaron a ja som iba pozrela na Nathaniela.

Takto o ňom nehovor,povedala som podráždene a bránila Nathaniela.
Inak čo?inak ma zbiješ?och áno malička veľmi sa ťa bojím,povedal a zasmial sa spolu s jeho kamošmi.

Nenávidím to na sebe,že som tak slabá a tak krehká,ale ja som proste taká.
A ty sa nevieš sám brániť,že ťa musí dievča,ktoré nič nezmôže brániť?položil  Aaron otázku Nathanielovi a ja som naozaj už strácala trpezlivosť.

Zrazu sa Nathaniel postavil a vrazil Aaronovi,ktorý stratil rovnováhu a spadol na zem.
To si kámo prehnal,povedal drzo a rozbehol sa za Nathanielom.
Nathaniela ihneď chytili a začali ho udierať päsťmi.
Dosť!nechajte Nathaniela na pokoji!zvrieskla som a do očí sa mi tlačili slzy.

Bože je to moja vina,že som sa s tým kretenom hádala.
Keby som sa s ním nehadala tak by bolo všetko v poriadku.
Prečo musí byť tak niekto krutý?

Prestaňte okamžite?zvrieskla som znova a po tvári mi už tiekli slzy,ktoré som nemohla zastaviť.

Na kraji som len stála a pozorovala ako Nathaniela bijú a ako už mu tečie krv z nosa.
Nakoniec som sa sama odhodlala a rozbehla sa tam medzi nich a zastavila ránu,ktorá mala Nathaniela trafiť do tváre.
Dosť!vypadnite odtiaľ?zvolala som no Aaron ma len odsotil na bok a ja som len bezvládne ostala na zemi.

Okamžite prestaňte!zvolal teraz niekto neznámy a my sme sa pozreli smerom odkiaľ ten hlas šiel.
Keď sa tam chalani pozreli ostali tam prekvapene stať.
Stál tam riaditeľ.

Čo to má znamenať chlapci?prehovoril a chalani si len odhrnuli rukávy a prekrútili očami.
Nič do toho vás nič nieje,povedal Aaron a ja som stále nechápavo pozerala na riaditeľa,ktorý sa tu zázrakom objavil.

Okamžite slečna Kelly volajte záchranku,zvolal riaditeľ a stále prudko pozeral na tých kretenov,ktorí zbili Nathaniela.
Hneď som vytiahla mobil a vytočila číslo na záchranku a hneď som im aj poslala polohu.

Chalani za toto dostanete pokárhanie a k tomu pokutu za napadnutie prváka,povedal riaditeľ a ihneď pribehol k ležiacemu Nathanielovi.

Ten hajzel si začal,povedal Aaron a prudko na mňa pozrel.
Slečna Kelly poviete mi ako to bolo?spýtal sa zrazu riaditeľ a ja som iba prikývla.

Po chvíli prišla záchranka,ktorá nabrala Nathaniela a ja som riaditeľovi všetko vysvetlila.
Tí kreteni odišli neviem kam,ale zajtra si to poriadne odskáču.
To čo spravili je strašne zle a neprejde im to len tak.

Bude Nathaniel v poriadku?spýtala som doktora sa po pár hodinách čakania v nemocnici.
No mal poriadne rozbitý nos,ale nieje v ohrození života,takže by mal byť v poriadku,povedal a ja som iba prikývla.
Môžem ho ísť pozrieť?spýtala som sa a doktor iba prikývol a ja som sa jemne iba pobrala za Nathanielom,ktorý bezvládne ležal na nemocničnej posteli.

Len čo som tam vstúpila bol na infúziách a nos mal obviazaný naplasťou.
Opatrne som k nemu podišla a chytila ho za ruku.
Zrazu som si uvedomila,že je už skoro polnoc a moja mama ma asi o mňa najskôr strach.
Musím jej zavolať,ale najprv musím byť pri Nathanielovi.
Mám oňho vážne strach,ale každopádne doktor povedal,že bude poriadku tak ja v to budem len dúfať.

Ďalšia časť na svete.Chudák Nathaniel, toto si nezaslúžili.
Myslíte si, že bude v poriadku?