Protiklady/Odlišný

28.kapitola

Ráno som sa zobudila z bolesťami hlavy,takže som sa ani nemohla poriadne postaviť.
Čo ťa to preboha napadlo sa opiť?zvrieskla po mne mamám,keď som s a prebudila.
Tak ma mrzí,že som sa opila,len som proste sa chcela trochu uvoľniť,povedala som rázne a mama iba na mňa nahnevane pozerala.

Včera ťa sem doniesla tvoja kamarátka Tara a vyzerala si úplne bledo,keď som ťa tak videla skoro ma porazilo,povedala nahnevane a ja som sa iba nadýchla.

Viem,ale podľa mňa nebola chýba sa opiť,povedala som zrazu a ja som ostala aj prekvapená,pretože som vôbec nečakala,že niečo také poviem.
Sakra čo sa to somnou deje?
Asi ma ten rozchod naozaj zmenil.
Ale až tak??to som fakt nečakala,že sa až tak veľmi zmením.

Grace,čo sa to s tebou stalo?veď nedávno si ešte bolo veľmi slušné milé dievča a teraz?prehovorila mama neveriacky a ja som iba sklonila hlavu.
Ľudia sa menia,povedala som jednoducho.

Lenže ja neviem prečo si sa až tak veľmi zmenila,ale robíš mi starosti,povedala mama a ja som sa iba nadýchla.
Myslím,že som v pohode,odvrkla som a opatrne vstala z postele.

Grace,ja viem,že teraz asi prežívaš ťažké obdobie a ja neviem kvôli čomu,ale...prehovorila mama no ja som jej nedovolila tú vetu dokončiť.
Nie,ty nevieš momentálne nič,odbila som ju a ukázala na dvere,aby ma nechala v izbe samú.

V hĺbke duše som sa cítila hrozné za to ako som sa zachovala k mame,ale teraz som veľmi dobre vedela,že mama ma chce len upokojiť a to ja nepotrebujem.
To všetko len kvôli rozchodu?prehovoril zrazu Aaron a ja som si nevšimla kedy vstúpil do mojej izby.

Prečo by malo,odvrkla som rázne a prekrížila si ruky na hrudi.
Pretože videl som ako si dostala záchvat,keď sa s tebou rozišiel,takže chápem,že teraz prechádzaš zmenou,prehovoril.
Myslím,že ty nechápeš nič,rovnako ako moja mama,odvrkla som prudko a sadla si na posteľ.

Fajn,ale keď sa chceš tak správať tak sa správaj,ja idem do školy a okrem toho viem sa baviť aj bez teba,takže nemusíš tu fňukať za Nathanielom,odvrkol a ja som si práve uvedomila,že má pravdu.

Nemusím fňukať za Nathanielom,pretože Nathaniel už nieje.Pre mňa by mal byť Nathaniel už dávno minulosťou,keďže ja som povedala,že ostaneme iba kamaráti.
Neviem prečo nad tým tak strašne trpím,ale myslím,že je naozaj čas aby som zabudla.

O 15 minút neskôr.....

Keď som už bola pripravená,tak som sa hneď pobrala smerom do školy.Ani som sa nezastavila na raňajky,ktoré asi pre mňa matka urobila,lenže ja som nechcela s ňou byť v jednej miestnosti,najmä potom čo mi ráno povedala.

Len čo som vyšla z domu,pred domom už ma čakala Tara.
Tak čo ako ti je?prehovorila a ja som sa len zmyslela.
Ako by mi malo byť?povedala som podráždene a Tara sa iba na mňa smutne pozrela.
Čo sa to s tebou deje?spýtala sa a ja som si iba odfrkla.

Čo by sa malo diať,odvrkla som a Tara sa iba zamyslela.
Myslím,že ty vieš veľmi dobre,toto niesi ty a ty to vieš dobre,povedala a ja som sa len zasmiala.
Vážne?a kto som?podraždene som vyhrkla a čakala na Tarinu odpoveď.

Si milé,jemne dievča,ktoré je slušné,ale teraz neviem vlastne kto si,povedala a ja som sa ešte viac na to rozosmiala.
Vážne?tak to dievča,ktorým som bola už niesom,pretože som sa zmenila,odvrkla som rázne no sama som nevedela či je to pravda.
Popravde cítim,že som sa zmenila,ale nemyslím si,že bolo to správne.

No rozchod ľudí mení,takže nič s tým neurobíš,povedala som jednoznačne a zrýchlila som tempo aby som stihla na prvú hodinu.
Viem,že rozchod ľudí mení,ale tak aspoň nemusíš sa tak tvrdo a chladne správať,povedala a ja som si hneď uvedomila,že na tom čo Tara povie je kúsok pravdy.

Možno máš pravdu,nemusím,ale nemusím byť zase taká ako pred tým,odvrkla som a potom som bezlova si nasmerovala do školy a ju nechala ísť iným smerom kde mala ona školu.

Len čo som prišla do školy,ani som sa neobťažovala z učebnicami a radšej si šla hneď sadnúť do triedy.
Sadla som si rovno do lavice,lenže neuvedomila som si,že za mnou sedí Nathaniel.
V tú chvíľu ma zaplavilo toľko spomienok naňho,že má to až striaslo.

Toľko spomienok,ktoré som s ním prežila sa stali teraz minulosťou,ale myslím,že je čas,aby som tie spomienky už potlačila.

Ahoj Grace,pozdravil ma Nathaniel a ja som sa iba jemne pootočila a pozrela mu do očí.
V tú chvíľu sa mi moje srdce rozbušilo a cítila som sa ako v ten deň,kedy som sa doňho prvý krát zamilovala.

Lenže teraz je všetko inak a nemôžem predsa nechať,aby ma emócie zaplavovali.
Čau,odvrkla som a nasmerovala si to  na tabuľu,pretože som vážne nechcela pozerať na niekoho koho som milovala.

Si nahnevaná,že som ťa nenechal to všetko vysvetlíť však?prehovoril potichu a ja som len zamrzla pri jeho tichom hlase.
Vieš veľmi dobre,že sme si to už ujasnili a povedala som,že ostaneme iba kamaráti,pretože to tak bude najlepšie,odvrkla som a Nathaniel sa iba jemne zasmial.
Jasné,keď to tak cítiš,ale ja nechcem byť iba kamarat,povedal,no v tú chvíľu mi prišlo všetko jedno.

Je mi jedno čo chceš ty,povedala som prudko a Nathaniel sa iba na mňa pozrel prekvapene.

Zmenila si sa,povedal po chvíli a ja som sa len uškrnula a svoj pohľad si to nasmerovala naspäť na tabuľu.

Srdce: prečo si taká chladnokrvná k niekomu koho miluješ?
Mozog:Už ho nemilujem a okrem toho mňa už nezaujíma ako sa správam.
Srdce:Ale ty vieš,že ja nikdy nezabudnem.
Mozog:Nie,ale ja áno a preto pôjdem ďalej a budem sa radšej držať ďalej do citov,pretože aj tak to všetko skončí zle.
Srdce:Jak myslíš,aj tak vždy výhram.

Slečna Kellyova dávate pozor?prehovorila na mňa učiteľka,keď som sa vrátila do reality.
Ani som si neuvedomila,že je hodina.

Očividne hej,odvrkla som prudko,no stále som myslela na ten rozhovor medzi mojím mozgom a medzi mojím srdcom.

Tak dávajte pozor,pretože nebudem k vám zhovievavá,povedala a ja som jej na to len ukázala prostredník.
Sakra.Asi som nemala.

Slečna Kellyova,ako si dovoľujeme ukázať prostredník na mojej hodine?zvrieskla učiteľka a ja som sa iba falošne usmiala.
Myslím,že tak si dovoľujem,ako si vy dovoľujete na mňa sa ozývať,odvrkla som a celá trieda vybuchla do smiechu.

Nech sa páči,tam sú dvere a rovno môžete ísť do riaditeľne,povedala a ja som sa len pousmial.
Uuuu,to je napínavé,povedala som zo smiechom a zobrala si tašku a pobrala sa z triedy preč.

Jedna moja časť hlboko u mňa sa chcela ospravedlniť a povedať,že to už nikdy neurobí,ale druhá to chcela nechať tak a vypadnúť za školu.

Zrazu ma rozbolela hlava,tak,že som spadla na kolená a musela sa chytiť za hlavu.
Sakra čo sa to somnou deje????
Zrazu sa z triedy dvere otvorili a vyšiel z nich Nathaniel.

Preboha Grace,čo sa deje?vyhrkol vystrašene a pribehol ku mne.
Ja....hlava má tak strašne bolí,zvolala som a nedokázala som sa pozrieť Nathanielovi do očí,pretože v mojich očiach by videl iba sklamanie a utrpenie.
Okrem toho v srdci som mala teraz aj niečo iné.Bola to temnota.

No zrazu som sa neovládla a pozrela mu do očí.
Chvíľku som cítila,že sa v jeho očiach naozaj stále strácam,ale po chvíli som sa drsne postavila a pozrela naňho povýšenecky.

Viem sa o seba postarať,povedala som rázne a pobrala som  sa preč.

Pohľad Nathaniela

Myslím,že toto Grace naozaj nieje.Neviem síce čo sa deje vnútri nej,ale mám pocit,že to súvisí niečo s našim rozchodom.
Ak je to tak,tak jej pomôžem za každú cenu,pretože asi nevie nájsť samu seba.
Možno samu seba stratila v deň,keď som sa s ňou rozišiel a odstránil ju zo života,lenže pravda je taká,že nikdy som ju nechcel odstrániť zo života.

Myslím,že v jej srdci je aj niečo iné,ako len láska.Možno sa v nej uvoľnila temná stránka,ktorú tak dlho potlačovala a teraz ju nevie dostať preč.
Musím jej za každú cenu pomôcť.

Ďalšia časť na svete.Čo myslíte,je dobre,keď sa v Grace objavila temná stránka a teraz to nechce ísť preč?
Pomôže jej nejak Nathaniel,alebo sa Grace bude naďalej trápiť?