Protiklady/Odlišný

7.kapitola

Slečna Kelly,mali by ste už ísť domov,hovoril nejaký hlas a ja som len prudko otvorila oči a ocitla sa v realite.
Prudko som zo stoličky vstala a uvedomila som si,že som nejak zaspala na tej stoličke vedľa ležiaceho Nathaniela.

Prosím vás nechajte ma ešte chvíľu s ním osamote,povedala som prosebne a sestričky len prikývli a nechali nás osamote.
Nathaniel ešte ležal a mal zatvorené oči.
Bože všetko je moja vina.

Grace?ozval sa opatrný hlas a ja som si uvedomila,že to patrí Nathanielovi.
Nathaniel?povedala som nahlas prekvapene a pozorne ho sledovala.

Chvíľu bol Nathaniel zmätený no potom sa chcel posadiť,lenže som mu to nedovolila a povedala mu,že má ležať.
Čo sa stalo?spýtal sa zrazu a ja som sa iba nadýchla.
Zbili ťa tak,že si upadol do bezvedomia,povedala som milo a bola som naozaj rada,že je Nathaniel v poriadku.

Och,Grace veľmi ma mrzí,že som sa s nimi začal biť,strašne ma to mrzí,povedal a ja som iba prikývla.
Nath (skrátka Nathaniela), to je v poriadku ja sa na teba nehnevám,len som sa o teba vážne bála,povedala som a prisadla si k nemu na posteľ.

Grace vážne ti ďakujem,že si tu pre mňa,ale musíš ísť do školy,povedal zrazu a ja som naňho len vyvalila oči.
Netrep blbosti,ja do školy môžem ísť kedykoľvek a chcem ti teraz byť,pretože mám o teba starosti a chcem si byť istá,že naozaj budeš v poriadku,povedala som a venovala mu úsmev.

Dokonca aj z rozbitým nosom je Nathaniel neuveriteľne krásny.
Bože na čo to teraz myslím?
Si úžasná Grace,povedal a zrazu zatvoril oči a najskôr zaspal.
Ja som sa iba pousmiala a z oka mi vyšla mala slza.

Tak slečna žiaľ už vás musíme upovedomiť,že už naozaj teraz Nathaniel potrebuje kľud,prehovorila sestrička,keď vstúpila do izby a dala mu novú infúziu.
Tak fajn,ale poobede sa sem vrátim,povedala som a zobrala sa preč z nemocnice.

Len čo som vybrala svoj mobil,mala som neskutočne veľa zmeškaných hovorov a správ od mami.
A sakra budem mať prúser.

Ale popravde mne to nevadí,hlavne,že som mohla ostať pri Nathanielovi.

Len čo som prišla domov hneď som na vchodové dvere zaklopala a pár minút čakala.
Len čo sa dvere otvorili,vo dverách stala nahnevaná mama.
Kde si sakra celú noc bola??prehovorila nahnevane a ja som sa iba nadýchla.
Mami ja ti to všetko vysvetlím,povedala som a potom som vstúpila dnu a začala vysvetľovať.

A prečo si vôbec začali tí chalani do vás?spýtala sa a ja som sa cítila ako v blázinci.
Veď som ti to už veľakrát vysvetlila,proste ich baví slabších provokovať,proste sú to kreténi,povedala som a mama iba prikývla hlavou.

Ale aspoň si mi mohla zavolať,naozaj som mala o teba strach,povedala mama a ja som iba prikývla.
Prepáč mami,máš pravdu,ale proste som bola naozaj vystrašena,že sa niečo stane môjmu kamarátovi,takže som nemyslela na to,že ti zavolám,povedala som a mama iba chápavo prikývla.

Dobre,ale aj tak dnes do školy musíš ísť,takže šup do sprchy a do školy,povedala a ja som sa iba lenivo nadýchla a pobrala sa do sprchy.
Som kľudná, pretože mám ešte polhodinu než mi začne prvá hodina a sprchu si dám rýchlu takže stíham.

O 15 minút neskôr.

Keď som bola konečne hotová,mama mi zabalila do školy až priveľmi veľkú desiatu,že som sa naňu divne pozrela.
Mami to je nejak veľa nemyslíš?spýtala som sa jej,keď som si ten desiatovnik dávala do tašky.
Nič si nejedla,takže nevymýšľaj,povedala a ja som iba prikývla.

Fajn tak ja už pôjdem,vyhlásila som nakoniec a pobrala sa z domu.
Do školy som prišla o 5 minút pred zvonením.
Len čo som do triedy vstúpila hneď si ma všimla Lua,lenže ja som jej pohľad neopätovala a radšej si sadla na miesto kde sedel Nathaniel keď bol ešte v poriadku.

Lua na mňa vrhala pohľad keď som si sadla do zadnej lavici ale neriešila to.
Grace môžeme sa porozprávať?spýtala sa zrazu a ja som sa iba nadýchla.
Prepáč,ale naozaj sa nechcem baviť s feťakmi,povedala som a hľadela von oknom a myšlienkami bola na Nathanielovi.

Dúfam,že Nathaniel naozaj bude v poriadku a dúfam,že sa do školy čoskoro vráti.
Ale jedno dnes nechcem zažiť a to vidieť tých kretenov, ktorí mu to spôsobili.

Počula som čo sa včera stalo,prehovorila znova Lua.
Kto povedal,že sa máme baviť?obrátila som sa na Luu.
Grace,proste prepáč mi,že som sa tak správala,myslím si,že si zaslúžiš lepšie kamarátky,ale ja nechcem prísť o naozaj skvelú kamošku,povedala a ja som iba odvrátila zrak.

Vieš čo Lua?radšej ma nechaj na pokoji,povedala som a stále hľadela von oknom.
Fajn ale zabudla som ti povedať,že tých hajzlov na pár dní vylúčili aj zo školy,povedala a ja som sa naňu iba prekvapene pozrela.
To vážne?spýtala som sa a Lua iba prikývla.
Hej vážne,podľa mňa si to zaslúžili už dlho si o to koledovali aj keď je to len pár dní na tejto škole čo sme ich spoznali,povedala a ja som iba prikývla.

Len čo skončila škola hneď som si to namierila do nemocnice,ale ešte predtým som šla mu kúpiť ovocie.
Ale myslím si,že by ho mali už pustiť z nemocnice.

Dobrý deň,prišla som pozrieť Nathaniela,povedala som pri recepcii a recepčná len prikývla a pustila ma ďalej.
Potom som našla izby z číslom 134 a hneď vstúpila dnu.

Len čo som tam vstúpila Nathaniel už sedel a jedol obed.

Grace!zvolal a vrhol na mňa úsmev.
Ahoj Nath,pozdravila som ho a na posteľ som mu položila košík z ovocím.
To je pre mňa?spýtal sa a ja som iba prikývla.
Áno aby si mal vitamíny a skoro sa vyliečil,povedala som.
To je od teba veľmi milé,tak ďakujem,povedal a ja som iba prikývla.

Tak ako ti je?spýtala som sa ho a on sa len zamyslel.
Je mi už lepšie,len strašne ma bolí hlava a k tomu ešte aj nos,povedal a ja som ho zrazu chytila za ruku.
Prepáč,ja neviem čo to do mňa vošlo,povedala som zakoktane a červenala som sa ako paradajka.

Nie,nie,len drž ma ukľudňuje má to,povedal a ja som sa začervenala a začala ho hladiť po jeho nežnej nádhernej ale zároveň aj drsnej ruke.
Dúfam,že ťa pustia z nemocnice čo najskôr,povedala som a stále mu hľadela do očí.

Jeho oči sú tak nádherne,až ja sa v nich aj roztopím.

Ďalšia časť na svete.Medzi nimi dvoma to začína iskríť.Myslite si,že budú niekedy spolu?