Protiklady/Odlišný

51.kapitola

Keď som prišla domov bolo už neskoro večer,takže som si dala len rýchlo niečo pod zub,dala si rýchlu sprchu a šla som si ľahnúť,pretože som bola pekelne unavená a okrem toho ráno skoro vstávam.

Na druhý deň.

Takže dnes začína posledný ročník na strednej škole čo je vážne neuveriteľné.
Nemôžem uveriť tomu,že tie 3 roky tak rýchlo zbehli a teraz už posledný 4 rok a všetko to proste skončí.
No ja si pamätám na to keď som bola deviatačka a bol koniec školského roka a lúčili sme sa s učiteľkami,tak pre mňa to bolo veľmi ťažké a dokonca som musela aj trochu slzy vypustiť,pretože tých 9 rokov strávených s ľuďmi mi prirástli k srdcu,lenže teraz to je už iné.

Na niektorých ľudí si zo základky už nepamätám a to je dobre,pretože niektorí spolužiaci boli fakt otravní,ale nikdy nezabudnem na ten deň keď sme končili základnú školu.
Teraz som v ročníku kde sa pripravujem na maturitu a potom budem maturovať, a ešte budem podávať v októbri prihlášky na vysoké školy.

Tak naozaj ten čas predsa rýchlo beží.

Cŕŕŕ,zazvonil budík a ja som len naptrne otvorila oči.
Och,to už je ráno?pomyslela som si a rýchlo som vyskočila z postele.
Vonku našťastie svietilo slnko,pretože by som nechcela aby bolo sychravé počasie hneď na prvý školský deň.

Dnes som si aj uvedomila,že toto je aj prvý deň Aarona na vysokej škole,ktorá je tu hneď blízko jeho internátu.
Snáď sa mu to tam bude páčiť a hlavne nech sa mu tam darí.

Rýchlo som si to nasmerovala k svojej skrini a rozhodla sa,že teraz si na seba oblečiem tento pekný autfit:

Keď som bola hotová šla som si umyť zuby a potom sa trochu namaľovať.
Vlasy som si nechala rozpustené,pretože sa mi nijako extra nechcelo robiť účes,takže som mala viac času na raňajky.
Rýchlo som sa dotackala do kuchyne,kde už som mala na stole pripravené palacinky.
Mňam.

Tak sladké raňajky pre maturantku,povedala milo mama keď som si sadla za stôl a jemne sa pousmiala.
Och ďakujem mami to je od teba veľmi milé,povedala som rozhodne a pustila sa do raňajok.
Pocit,že toto všetko za 10 mesiacov skončí ma pichlo pri srdci,pretože tu som spoznala svoje dve veľké lásky,síce jedna už je minulosť a druhá?čo sa stane ak odídem?
No ešte nič nieje isté,pretože niesom si istá,že má tam naozaj príjmu,pretože tam sa veľa študentov hlási.

Keď som dojedla raňajky,hneď som sa pobrala z domu kde už ma čakala Sarah.
Ale,tento autfit som ešte na tebe nevidela,prehovorila keď si všimla môj autfit na sebe.
Tak prepáč,že som si ho zobrala až teraz,povedala som opatrne a ona sa len zasmiala.
Veď nevadí,ale vyzeráš v tom dobre,dodala a ja som sa len zasmiala.
Dobre ako dobre,a aký máš pocit z toho,že už sme maturantky?obrátila som sa na Sarah,ktorá sa len pousmiala.

Len mi je ľúto,že toto všetko už zachviľu skončí,pretože tie 3 roky boli naozaj krásne,tak dúfam,že bude aj tento 4 rok najkrajší zo všetkých,povedala a ja som iba súhlasne prikývla.
To teda dúfam,vlastne aj keď na konci roka budem toto všetko musieť opustiť dokonca aj Aarona,povedala som opatrne a Sarah iba na mňa zažmurkala.

Ty ho plánuješ opustiť?spýtala sa prekvapene,no ja som len nevedela čo povedať.
Prosím nevyčítaj mi to,pretože keď odídem a sa nerozídeme a budeme pokračovať vo vzťahu na diaľku,tak neviem či to vydrží,pretože väčšinou tieto vzťahy na diaľku nevydržia dlho,okrem toho budeme od seba veľmi ďaleko,takže bude to pre nás oboch veľmi ťažké,povedala som opatrne.

Takže to plánuješ ukončiť až na konci roka,povedala nehorázne Sarah.
Áno,prikývla som,no sama som zo seba bola sklamaná,pretože to som Aaronovi urobiť nechcela.
Vieš čo,nehovor na mňa,pretože takúto ťa nespoznávam,povedala rozhodne a pobrala sa sama do školy.
Ach jaj,prečo nemôže rešpektovať moje rozhodnutie keď sama veľmi dobre vie,že to nieje ľahké.

Celú cestu do školy som rozmýšľal nad tým čo sa práve odohralo a čo som povedala,no bola som už rozhodnutá,že to tak spravím,pretože nechcem aby sa jeden z nás na vysokej škole trápil.
Ja budem od neho ďaleko a nemôžem ho držať pri niečom čo nebude fungovať.
Chcem aby mal slobodu,proste nechcem aby som bola tá kvôli,ktorej by preletel celú zem.
Nechcem byť tá,pre ktorú by sa kedykoľvek obetoval,alebo by urobil čokoľvek,proste ja si to nezaslúžim a on ma na lepšiu.
Kežby tá škola niekde blízko,ale tak ak má tam neprijmú,tak si podám prihlášku radšej ešte na jednu školu pre istotu.
Kľudne si môžem podať na tú academiu,na ktorej je Aaron,ale budem len dúfať,že má príjmu na Princeton.

Viem,že Aaron je pre mňa dôležitý,ale moja budúcnosť je pre mňa naozaj dôležitejšia,pretože chcem študovať,chcem byť buď slávna speváčka alebo herečka.
To by mi urobilo radosť,lenže ak mi na niekom záleží až moc,tak by som urobila aj preňho všetko.
Kľudne by som šla aj na tú školu kde je Aaron,lenže nemôžem myslieť len naňho,ale musím myslieť aj na seba,pretože musím ísť tam kde chcem ísť a kde som rozhodnutá,že budem mať budúcnosť.

Neviem čo ma čaká  v budúcnosti či budem mať partnera alebo nie,či budem mať rodinu a či budem znova zamilovaná o to predsa nejde,pretože najprv chcem mať nejaké povolanie až potom tieto veci riešiť.
A táto láska,ktorá nám teraz pretrváva,tak to je len stredoškolská láska,ako každá iná a po strednej sa naše cesty rozídu a každý pôjde iným smerom.
Síce on už je na výške,ale aspoň je blízko mojej strednej školy.

Lenže keď ja odídem vtedy sa naše cesty rozídu a neviem či sa ešte vôbec niekedy uvidíme,ale jedno viem,že možno spoznáme nových ľudí,nové lásky a proste na seba zabudneme ako sa to stáva častejšie.
Veď lásku môže rozdeliť iba diaľka,ale zase také lásky,ktoré vydržia aj diaľku a nič ich nemôže rozdeliť na také verím iba v rozprávkach,pretože tento svet nieje dokonalý a nič nemôže byť dokonalé.
Ten kto to vidí inak,tak ma na očiach ružové okuliare,pretože vidí svet ako z rozprávky a nevidí tu realitu aká je.
Všetko raz končí ale zase niečo nové začína.

Slečna Kellyova je vám dobre?prehovorila na mňa učiteľka,keď som sedela v lavici pri Sarah a sledovala vonkajšie okolie.
Ach áno,pardón len som sa zamyslela,povedala som rozhodne a učiteľka sa len kyslo uškrnula.

Takže tento rok robíte dve dôležité veci,prehovorila učiteľka,maturujete a vyberáte si svoju vysnenú vysokú školu a máte iba na to mesiac,pretože 10 októbra sa musia všetky prihlášky na vysoké školy odoslať,oznámila učiteľka a ja som sa len nepohodlne zahniezdila na stoličke.
Sarah iba vrhla na mňa letmý pohľad,no ja som jej chcela vysvetliť ako ja to cítim,lenže som teraz nechcela  prerušovať hodinu,teda nie skôr hodinu,ale takú skôr oznamovaciu hodinu.

Ďalšia časť na svete.Snaď sa lúbi.Čo myslíte čo sa stane na koniec školského roka a na záver prvej časti príbehu?Rozdelia sa ich cesty už navždy alebo si k sebe ešte niekedy cestu nájdu??