Protiklady/Odlišný

2.kapitola

Takže prvý deň školy mám za sebou,som šťastná,že môžem ísť po dlhom dni konečne domov.
So spolužiakmi a spolužiačkami sme sa dobre spoznali a dobre sme si pokecali,takže som si istá,že budeme celkom dobrý kolektív.
Až na to,že nedokážem zabudnúť na kolektív zo základky,ktorý toľko pre mňa znamenal,no dnes už je len spomienkou.

Grace,prečo si zrazu taká smutná?spýtala sa Lua a ja som sa iba zamyslela.
Popravde som si spomenula na svoj starý kolektív zo základky,a musím uznať,že mi stále chýba,povedala som skleslo no hneď som sa vyrovnala a nadýchla sa čerstvého vzduchu.

Grace,veď vieš,že dnes začala nová etapa tvojho života a je jedno,že aký bol ten kolektív úžasný,skrátka na to budeš mať navždy spomienky,lenže sa musíš zmieriť s tým,že začala nová kapitola tvojho života a ty sa musíš posunúť ďalej,okrem toho aj tu máš kolektív,povedala pokojne Lua a sadla si na lavičku,ktorú ako prvú v parku zbadala.

Lua myslím si,že máš pravdu,takže by sme mohli rozprávať o niečom inom,povedala som jemne a nadhodila úsmev.
Zrazu k nám nakráčal ten chalan,ktorého som už dnes dvakrát stretla.
Bože čo zas ten tu chce?
No niečo mi naňom proste nesedí,len je mi divné,že sa zakaždým keď ho uvidím s ním rozprávam.

Ale malička ma kamarátky,zvolal Aaron a ja som len prekrútila očami,pretože som nenávidela jeho namyslený hlas.
Vypadni Aaron Parker a nesnaž sa vyprovokovať Grace,takže vypadni vyštekla naňho Lua a ja som naňu iba prekvapene pozrela.
A čo ak nevypadnem Lua,čo ak tu ostanem a budem provokovať maličkú?podotkol a nadhodil provokačný úsmev.

Vieš čo Lua dobehnem ťa,ja to vybavím,povedala som rozhodne a rozhodne som vrhla na Aarona pohľad,ktorý naznačoval,že by som ho najradšej zabila.
Fajn,tak sa zajtra vidíme,čau zvolala a ja som iba prikývla a už som hľadela ako kráča domov.

Malička,našla si si kamarátku?prehovoril provokačne a ja som sa len uškrnula.
Veľmi vtipné Parker,okrem toho nemám na teba čas,takže ti poviem len jedno;nechaj ma na pokoji!povedala som rázne.
Nenechám ťa napokoji,pretože viem,že ty pokojná nikdy nebudeš,povedal a ja som len nechápavo ho prepichavala pohľadom.

To sa mýliš,my dvaja sme úplne rozdielni, a ak si tým slovom pokojná myslel,že som rovnaká ako ty tak to sa naozaj mýliš,pretože obaja sme ako keby z inej planéty,odvrkla som a prekrížila si ruky na hrudi.

Máš pravdu,ty a ja sme úplne odlišní,povedal a pohol sa na odchod.
Bože,nechápem ako môže byť tak namyslený a odlišný.
On je úplne odlišný ako ja a vôbec mu nerozumiem.
Najskôr to bude tým,že obaja sme iní.

Keď som prišla domov, hneď som sa zválila na posteľ a nadýchla som sa vône svojej obľúbenej deky.
Zrazu mi pipol mobil,takže som sa z postele lenivo postavila a vytiahla mobil z tašky.
Len čo som mobil zapla,na displeji mi písalo,že mi na Facebook prišla žiadosť o priateľstvo od Lui.

Hneď som ten Facebook zapla a prijala jej priateľstvo, načo mi hneď prišla od nej prvá správa.

L:No čo vyriešila si to?
G: Samozrejme,snáď mi ten kreten dá už pokoj.
L:Pozri Grace,on je úplne od teba odlišný,takže neviem či bude len také ľahké sa mu vyhýbať.
G:Chápem,ale nejak to zvládnem

Keď som túto správu napísala,tak som mobil hneď vypla a šla si radšej písať poznámky,ktoré sme už dostali hneď prvý deň.
Bože stredná škola je fakt nočná mora.

Poznámky som dokončila asi tak okolo 18:00 na čo ma mama aj zavolala na večeru.
Hneď som prudko vstala z postele a keď som počula slovo večera,hneď som si to namierila do kuchyne,kde už ma čakala naozaj sladká večera.
Moja obľúbená krupica.

Aký bol prvý deň v škole?prehovorila mama,keď som sa pustila do večere a keď som si spomenula na to aký bol ten deň,tak som si musela odkašľať.
Keby som vôbec nemusela spoznať toho dementa Aarona,tak by bolo všetko v pohode.
Celkom v pohode,povedala som jednou vetou a hneď do seba vtlačila poslednú lyžicu krupici a šla to všetko vložiť do mýčky.

Potom som sa bez slová vytratila do svojej izby a radšej si šla čítať knihu,ktorú som mala najbližšie po ruke.

22:00

Ani som si neuvedomila,že už je toľko hodín,takže som sa hneď obliekla do pyžama a šla scrolovať ešte sociálne siete.
Zrazu som pohľadom prešla na stránku našej školy a všimla som si,že na nej sú fotky Aaoran.
Panebože,ten dement je na nejakých fotkách?
No to je asi vtip.

Ten dement nebude až taký dement,no neviem,niečo sa mi naňom proste nezdá.
Mám pocit,že by to bol úplne iný človek ako ja.
Proste ako keby som mu v ničom nerozumela,ani nič spoločné nemáme.
Keďže mi dnes Lua hovorila všetko o Aaoronovi,ktorého pozná od škôlky,tak ma trochu to aj prekvapilo,pretože som sa dozvedela o ňom veľmi veľa nemilých veci.
Aspoň viem,že sa mám od neho držať čo najďalej.

Zrazu som ani nevedela jak,ale zaspala som a a ponorila sa do ríše snov.

Ďalšia časť na svete.Snaď sa ľúbi.
❤️