Protiklady/Odlišný

19.kapitola

Tak sme tu!zvolala mama,keď zastavila pred veľkým domov,ktorý vyzeral úplne ako hotel,lenže rozdiel bol v tom,že to hotel nebol.

Myslíš,že budú doma?spýtala som sa jemne mami a ona iba prikývla.
Samozrejme,že budú,povedala a opatrne otvorila dvere.
Zrazu ma zaplavilo toľko spomienok,ktoré som tu zažila.
No lenže tie spomienky,niesu akurát najlepšie.

Tak poď,ideme,zvolala mama a ja som iba jemne prikývla a vystúpila som z auta.
Opatrne sme prišli k vchodovým dverám a opatrne zazvonili.

Dvere otvorila mamina najlepšia kamarátka Jane.
Viktória??? čo tu robíš?spýtala sa Jane a moja matka sa len pousmiala.
Usúdila som,že nastal čas aby som ťa znova prišla navštíviť,pretože som ťa dlho nevidela,povedala a Jane sa iba jemne zasmiala a objala moju matku.

Počkaj Viktória,to je Grace?pozrela na mňa Jane z úsmevom.
Bože už len to mi chýbalo.
Hej,všakže vyrástla,povedala z úsmevom mama a Jane iba prikývla.

Páni,Grace naozaj z teba vyrástla mladá,krásna žena ,povedala a ja som sa iba začervenalá.
Tak krásna neviem,povedala som jemne a Jane iba pokrutila hlavou.
No tak nebuď skromná,povedala a ja som sa iba jemne pousmiala.

Tak poďte ďalej,Samantha a Noel budú radi,že ste prišli a vážne budú radi ak ťa uvidia Grace,povedala Jane,lenže ja som normálne čakala,že toto Jane nepovie,ale tak som zvedavá či sa vôbec obaja zmenili.
Pretože z minulosti naozaj nemám odtiaľ dobré spomienky,ale tak snáď to dajak prežijem.

Samantha,Noel,prišla návšteva zvolala Jane a už som začula zvuky z hora ako sa valia dole.
V tú chvíľu ako som ich videla má normálne toľko spomienok zaplavilo,že som sa nemohla nadýchnuť.

Stali rovno na schodisku,ale už to neboli deti,už to naozaj boli iní ľudia,akých som videla pred 5 rokmi.
Grace?zvolali obaja keď ma videli.
Ja som sa iba jemne pousmiala,pretože som nechcela na tvári dať vidieť,že vôbec niesom rada,že som tu.

Ach deti,vy ste ale vyrástli!zvolala moja mama a ja som iba prekrútila očami.
Dobrý deň,pozdravili sa obaja a nakračali sa to rovno ku mne dole.
Tak Samantha,Noel zoberte Grace k vám hore,potrebujem sa s jej matkou porozprávať,povedala Jane a Samantha iba prikývla a naznačila mi,že mám ísť rovno za nimi.

Ich dom sa vôbec nezmenil,vyzeral presne tak ako pred piatimi rokmi,lenže  tí dvaja sa až úplne zmenili.
Pred piatimi rokmi vyzerali úplne ako malé deti,ale teraz ani nevyzerajú na to,že by tak niekedy vyzerali.

Tak Grace,ako sa máš?obrátila sa na mňa Samantha,keď  ma zaviedla do jej izby.
V pohode,odvrkla som a stále som myslela na to čo sa tu v minulosti udialo.

Už nevyzeráš ako to malé decko,ktoré sme pred piatimi rokmi videli,povedal rázne Noel a ja som sa len zaškerila.
A za to ty vyzeráš,že tvoje ego je ešte väčšie než pred piatimi rokmi,odbila som ho a Samantha sa iba zasmiala.

No ak to chceš vedieť tak Noel vždy mal veľké ego,povedala jednoznačne Samantha a ja som sa len naňu prekvapene zazrela.
Možno sa naozaj zmenila.

Veľmi vtipné,povedal rázne a ja som sa na to ešte viac rozosmiala.
Máš pravdu,je to vtipné,odvrkla som.
Nie,ale vážne už niesi to malé dievčatko,ktoré malo zo všetkého strach,povedal Noel a ja som sa iba usmiala.

Tak ďakujem,povedala som z úsmevom a zrazu som si všimla ako sa Noel červená.
No,takže čo keby si nám povedala o sebe teraz čo robíš,čo ťa baví a tak,navrhla Samantha.

Takže no teraz chodím už konečne na strednú školu,a proste mám celkom iný život ako keď som bola malá a proste v škole mám takého dementa,ktorý strašný kreten,povedala som a Noel sa iba zasmial.
Možno má dôvod na to,že je kreten,povedal a zrazu ma to len ešte viac zmiatlo.