Protiklady/Odlišný

62.kapitola/Last Part

Pohľad Aarona

Celý čas čo sme kráčali ku škole som myslel len na to,že to čo dnes spravím mi už Grace nikdy neodpustí.
Ja viem,že ju to bude bolieť,ale nemôžem sa s ňou lúčiť osobne,pretože to by bolo ešte horšie.Okrem toho ona nemôže vedieť kde som šiel,pretože nechcem aby ma hľadala,nechcem aby ma kontaktovala,chcem len jediné a to aby žila svoj vlastný život a na mňa zabudla.
Ona mi od základov zmenila život,ukázala mi čo je to láska a pomohla mi vtedy keď som to najviac potreboval a vždy jej za to budem vďačný,ale tentokrát sa naše cesty musia rozdeliť a ja to chcem urobiť skôr a rýchlo,pretože nechcem zbytočne aby plakala a nechcem aby som aj ja sa zlomil.

Síce obaja sa budeme trápiť,ale podľa mňa je Grace silná a na mňa zabudne hneď do 3 mesiacoch,pretože je silná.
Vždy ju budem milovať,ale musím ju nechať ísť a tak isto aj ona mňa musí nechať ísť,okrem toho aj tak by sme sa museli rozlúčiť,pretože ona ide do New Jersey a ja úplne niekde inde.
Preto to urobím ja a musím ísť tam kde má život ťahá.
Už viac jej nechcem ubližovať,už viac nechcem byť jej príťažou,ale nikdy nezabudnem na to,že to ona mi ukázala lásku a zmenila môj život.
Vždy pre mňa bude veľa znamenať,ale dnešný večer bude iba o našom poslednom tanci a o našej poslednej chvíľke bez toho aby to Grace čo i len tušila.

Viem,že za to má bude nenávidieť,ale nemám na výber.Musím to urobiť.

Pohľad Grace

Keď sme prišli do školy,tak už tam bolo dosť veľa ľudí,niektorí maturanti a ich rodiny a zas niektorí učitelia.
Ahoj kočka,prehovorila Sarah keď som ju zbadala a mala na sebe oblečené tie jej nádherné šaty.
Čauko,vyhrkla som a objala ju.
Sarah sa na mňa iba usmiala a zaujímavo sa zahľadela na Aarona.
Teba som ešte nevidela,ale konečne ťa poznávam,prehovorila a Aaron sa iba uškrnul.
Ty budeš Sarah kamoška mojej frajerky,je to tak?ozval sa a Sarah iba prikývla.

Dobre, keďže ste sa už spoznali,tak by sme mohli ísť do telocvične čo myslíte?navrhla som a Sarah iba prikývla.
Inak tvoj kamarát prečo neprišiel?spýtala sa Sarah Aarona a ja som vedela veľmi dobre koho tým myslí.
On ma tiež maturitný ples,ale na inej škole,odvetil opatrne a Sarah iba prikývla.
Čo sa ti páči?viem,že si píšete,podotkol z úškrnom Aaron a Sarah sa iba začervenalá.
Je to úžasný chalan nič viac,odvetila som a Aaron sa len zasmial.
Nevedela som,že sa tak dobre budú baviť títo dvaja,ale som šťastná,že je to tak.

Len čo sme vstúpili do telocvične,kde sa mala konať maturita,tak sme si šli len sadnúť za stôl,kde sme mali rezervované.
Každý maturant mal stôl,kde mohol sedieť s rodinou a jesť občerstvenie.
Náš stôl bol blízko pri dverách,ale zároveň blízko aj pri pódiu,kde budem čítať príhovor.

Tabuľku z príhovorom som si nechala v kabelke,takže hneď potom ako pôjdem na rad ja,tak to vytiahnem a prečítam.
Len čo sme si sadli za stôl,znova Aaron vyzeral ako keby bol mysľou niekde inde a ja neviem prečo.
No tak,už zase si nejak mimo,čo sa deje?obrátila som sa na Aarona,ktorý len jemne zdvihol hlavu.
Nič sa nedeje vážne,len mám trochu stres,povedal opatrne a ja som len neveriacky nadvihla obočie.
Z čoho preboha?zavtipkovala Sarah a ja som naňu vrhla len vražedný pohľad.
Keď budem tancovať s Grace,tak mám stres,že ti stúpim na nohu a ty už somnou nebudeš chcieť tancovať,povedal opatrne a ja som ho len chytila za ruku,ktorú mal položenú na mojom stehne zakryté šatami.

Neboj sa,ak sa to stane tak to nevadí,ja s tebou budem chcieť vždy tancovať,povedala som opatrne a jemne mu zahľadela do očí.
Jeho oči boli stále krásne,presne ako v ten deň keď som sa doňho bláznivo zamilovala.Stále som doňho zamilovaná,takže je to tak ako to je.

Zrazu už všetci maturanti z našej triedy dorazili do telocvične,takže učiteľka mi naznačila pohľadom,že už je čas ísť aby som sa tam postavila.
Zvolala som všetkých maturantov,ktorí nakoniec šli na pódiu a postavili sa vedľa seba.
Môžem začať?opatrne som položila otázku učiteľka a ten len súhlasne prikývla.

Milí učitelia,vážený pán riaditeľ,milí hostia a naši drahí maturanti.Dnes je deň, kedy oslavujeme naše spoločné zmaturovanie a deň kedy odovzdávame učiteľom vďaku za všetky 4 roky,ktoré s nami vydržali.Chceme vám teda povedať,že vám ďakujeme za to,že ste nás naučili veľmi veľa nových vedomostí,že ste to s nami nevzdali aj keď ste si mysleli,že už nemáme nádej na polepšenie,ale nakoniec sa z nás stála vaša najobľúbenejšia trieda,takže vám aj ďakujeme za to,že ste boli našou oporou počas celých 4 rokov a,že ste sa o nás starali ako o vlastné deti.
Chceme sa teda aj poďakovať pánovi riaditeľovi,že keď sme sem podávali prihlášky a písali sme prijímačky,tak každému z nás dal šancu študovať na tejto vynikajúcej strednej škole.
Pamätám si, ako sme sem nastúpili ako prváci a nikto z nás sa nepoznál.
Nikto z nás nemal odvahu sa ozvať na toho druhého,no nakoniec sme sa odvážili a spoznávali sa.
Na tejto škole sme si dokonca našli veľa priateľov,stredoškolskú lásku,ktorá pre niekoho nebola ľahká,ale skôr nezabudnuteľná,ale teraz keď sa lúčime ,tak si všetci uvedomujeme ako nám to všetko bude chýbať.
Všetky tie roky,ktoré sme tu strávili sa zachviľu stanú spomienkou,no navždy ostanú v našich srdciach a my preto nikdy nezabudneme na to všetko čo nám tu stretlo.
Teraz niekto ide na vysokú školu,niekto už ide pracovať,ale každý ide svojím smerom a svojou ďalšou životnou cestou a my preto nikdy nezabudneme,že aj my sme boli študenti tejto úžasnej školy,ktorá nám dala toho veľa.
Takže ešte raz ďakujeme za všetko a poďme si spolu užiť posledné chvíle, dočítala som a zrazu sa mi po tvári rozliali slzy smútku ale zároveň aj šťastia.
Pri tom som sa musela pozrieť na Aarona,ktorý má len z úsmevom pozoroval a v telocvični sa ozval silný tlieskot ľudí.
Potom k nám pristúpil riaditeľ a dal nám zelené stužky na časť oblečenia.

Každému z nás zablahoželál a potom nasledovalo fotenie a dostavanie darov.
Potom všetkom ako sa to skončilo som si prisadla so Sarah k Aaronovi,ktorý len hľadel do svojho mobilu.
Bola si úžasná,povedal keď si ma všimol ako sa naňho zdesene pozerám.
Mal kruhy pod očami a bolo aj vidno,že trochu plakal.
Čo sa stalo?spýtala som sa a objala ho.
Nič,len mi prišlo ľúto toho čo si čítala,odvetil a ja som si ho k sebe ešte viac pritiahla a poriadne ho objala.

Zrazu začala na parkete hrať pomalá hudba a Aaron sa zrazu postavil.
Smiem ťa požiadať o posledný tanec?spýtal sa a ja som nechápala ako to myslí,že posledný.
Ja som iba prikývla a chytila ho za ruku a už sme kráčali na parket,kde už päť párov spolu tancovalo.
Aaron ma chytil okolo pása a pravú ruku mi chytil do jeho dlane.

Si nádherná,zašepkal a mne sa na tvári vyčaril úsmev.
Aj tebe to vážne pristane,povedala som rozhodne a on sa len jemne zasmial.
Ach Aaron,ani nevieš ako veľmi mi budeš chýbať keď odídem na vysokú školu.

Tancovali sme ešte chvíľu,keď zrazu sa Aaron odomňa odtiahol a pozrel mi zo slzami v očiach do očí.
Zbohom Grace,navždy ťa budem milovať,povedal a rozbehol sa smerom preč......

Takže som sa rozhodla,že táto časť bola posledná,pretože mi nakoniec prišlo dobre to takto nechať neuzavreté, keďže bude ďalšie pokračovanie príbehu,ale každopádne veľmi rada som písala prvú časť príbehu.Veľmi som si zamilovala tieto postavy Aarona a Grace,takže v ďalšej časti príbehu určite obaja budú,ale Aaron sa tam tak ukazovať už nebude,veď uvidíte prečo.
Snáď sa vám prvá časť príbehu páčila❤️a ďakujem za každé vote a komentár.