Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆2. Chapter◆

Táákže konečne som to dopísala... bolo by to tu aj skôr, ale jedna milá osôbka si zmyslela, že tam chce mať aj koniec so stretnutím Louisa a Anne... noo nejdem tu vypisovať prečo je časť až po takom dlhom čase, pretože tieto obkecy aj tak nikoho nezaujímajú, ale aspoň by som sa chcela moc moc poďakovať za všetky votes pri minulej časti :D ste úplné zlatíčka a ja si to moc vážim :D Ok užite si novú časť, ktorá je z pohľadu Anne aj Louisa a nezabudnite aj hlasovať a komentovať :D

◆ ◆ ◆

◆Anne◆

„Ten idiot mám byť akože ja? Čo si to dovoľuješ?" Zavrčal na mňa a jeho úškrn rázom zmizol.

„Ja čo si dovoľujem? To ty si do mňa vrazil, tak že mi pitie skončilo na tričku. Myslíš si, že keď máš na sebe drahý oblek, tak si..."

„Vieš kto ja som?..."

„Hej kámo, kašli na ňu. Nestojí ti za to. Poď, dáme si ešte panáka." Potiahol ho za rukáv kučeravý chalan stojaci vedľa neho z druhej strany a potom prešiel pohľadom na mňa. „Prepáč kočka?" Žmurkol na mňa a s tými slovami odtiahol toho debila preč.

„No super." Povzdychla som si a znova sa otočila ku barmanovi. „Ešte jednu vodku poprosím." Iba prikývol a hneď mi nalial priezračnej tekutiny.

„Páči sa. Ten je na mňa." Usmial sa a postavil predo mňa menší pohár. „A ešte toto." Podal mi papierovú utierku a ja som sa naňho vďačne usmiala.

„Vďaka." Usmiala som sa a začala si utierať mokrú škvrnu.

„Za málo." Žmurkol a šiel sa venovať ostatným hosťom.

Vzala som si svoje pitie a vybrala sa späť ku nášmu stolu, kde sa moji kamaráti už skvelo zabávali.

„Pane Bože Anne! Čo sa stalo?" Vyskočila hneď na nohy Alice, keď uvidela moje mokré tričko.

„Ale nič. Len do mňa vrazil jeden idiot a ja som na seba vyliala svoje pitie." Mávla som nad tým rukou a sadla si ku Marcovi a Lise. „Ako dlho sa zdržíte v Londýne? Dúfam že dlhšie ako naposledy. Musíme niečo podniknúť." Pozrela som na svojich zvyšných priateľov a pri čom oni začali súhlasne prikyvovať.

„Vlastne..." Začala s úsmevom Chloe. „S ostatnými sme sa bavili, že by nebolo zlé ísť niekam na pár dní na chatu. Mohli by sme ísť na našu. Je to len kúsok za Londýnom a je tam fakt krásne."

„Ja som za. Kedy chcete vyraziť?"

„Mohli by sme vyraziť už zajtra večer a vrátili by sme sa budúcu sobotu." Odpovedal mi Ian a ja som sa zamračila.

„Už zajtra?"

„A prečo nie? Bude zábava."

„Znie to super, ale má to menší háčik."

„Aký?" Zamračila sa na mňa Alice.

„Moja práca a škola." Povzdychla som si.

„Ann no ták! Dokážeš myslieť aj na niečo iné, ako je škola a práca?" Vybehol na mňa Marco.

„Mňa to fakt mrzí, ale keď sa v pondelok neukážem v práci, tak mám padáka. Skoro som ho dostala už dnes, lebo som znova prišla neskoro. Ale nejakým zázrakom som Joeho ukecala, aby mi dal ešte jednu šancu. Teraz si nemôžem dovoliť ostať bez práce. A potom... Cez týždeň mám dve dôležité skúšky."

„Tak ako to teda spravíme?" Spýtal sa Philip a my sme naňho pozreli.

„Kľudne choďte bezo mňa."