Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆20. Chapter◆

Ľudia zabite ma! Táto časť bola boj! Doslova... Inokedy mi to ide celkom v pohode, no s touto časťou som sa trápila od úplného začiatku až po koniec... Nie je to žiadna sláva, ale tak aspoň trošku poteší :)

Inak strašne moc ďakujem za všetky ☆... Wow pri minulej časti ich bolo až 22! Ja len pozerám... Ste úžasné ♡

Chyby skontrolujem dodatočne!

◆ ◆ ◆

◆Anne◆

"Dnes budeš spať u mňa."

"Čože? Nie!"

"Ja som sa ťa nepýtal! Ja ti to oznamujem! Tak si nastúp!" Zavrčal a otvoril mi dvere. Zamračene som si ho premerala, no nakoniec som si s povzdychom nastúpila. Zabúchol dvere a obišiel auto, aby si sadol za volant.

Cestou k Louisovi vládlo v aute hrobové ticho, aj keď som mala obrovské nutkanie naňho spustiť snáď milión otázok, ktoré mi už dlhšie ležali v hlave. No nezmohla som sa ani na jednu. Vždy keď som sa nadýchla, že už niečo poviem, tak som svoje ústa znova len zbabelo zavrela. Necítila som sa v jeho spoločnosti vo svojej koži. V reštaurácii som to zvládala, lebo som vedela, že tam nie sme sami. Lenže tu, v aute... Miestami som až mala pocit, že sa nedokážem ani nadýchnuť...

Po pár minútach jazdy Louis zaparkoval svoje auto v garáži a ja som pomaly vystúpila. Upravila som si šaty a v tichosti ho následovala do jeho luxusného bytu. V celom byte bola tma a ticho, čo značilo že tam okrem nás nikto nie je. Malá časť mňa tajne dúfala, že tam bude aj Louisova domáca Samantha a ja mu nebudem musieť čeliť sama, no opak bol pravdou. V hale sme si vyzliekli kabáty a spoločne prešli do obývačky.

"Víno?" Pozrel na mňa Louis. "Alebo niečo tvrdšie?"

"Víno bude stačiť." Prikývla som a prešla ku bielej pohovke. "Takže... Prečo ste tým ľuďom povedali, že sme sa spoznali v klube, kde som predvádzala spodnú bielizeň? Sám ste predsa povedal, že nie som vhodná pre modeling."

"Záleží na tom čo som im povedal?" Uškrnul sa a podal mi môj pohár. "Možno som sa minule trochu mýlil. Máš celkom obstojnú postavu na modeling, ale na to aby si sa stala modelkou si až moc hanblivá."

"Ja nie som hanblivá!" Bránila som sa.

"Vážne?" Nadvihol na mňa jedno obočie. "Tak mi dokáž, že nie si."

"Ako?"

"Vyzleč si šaty."

"Čože?" Vyskočila som okamžite na nohy. "Ani náhodou sa pred vami nebudem vyzliekať! Toto bol vážne blbý nápad! Asi by som už mala ísť." Položila som pohár na malý konferenčný stolík a vydala sa na chodbu, no nespravila som ani dva kroky a zastavila ma Louisova silná ruka obmotaná okolo môjho zápästia.

"Upokoj sa áno? Bol to len vtip. Aj keď neviem prečo sa tomu brániš, keď nahú som ťa už videl. Ak si zabudla, tak sme spolu spali."

"Áno spali a bola to obrovská chyba."

"Ale no ták! Priznaj si, že sa ti to páčilo."

"Nemám si čo priznať!" Pokrútila som hlavou.

"Iste." Zasmial sa a vrátil sa späť ku pohovke. "Takže... Tešíš sa na Paríž?"

"Nie! Neteším sa, lebo nikam nejdem."

"Zaplatím ti, keď tam so mnou pôjdeš, ako moja partnerka, ak ide o to!"