Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆24. Chapter◆

"Ahoj." Usmial sa a pozrel na Freda. Dal mu nejaké pokyny na ďalšie dni, na čo Fred len nemo prikývol a potom s tichým pozdravom odišiel. "Pripravená?" Iba som prikývla a chystala sa pohnúť z miesta, keď v tom ma zastavila Louisova ruka. "A pusa na privítanie nebude?"

◆ ◆ ◆

◆Anne◆

"Máme rezervovaný prezidentský apartmán a večer sme pozvaní na zahajujúci večer týždňa módy tu v Paríži." Oznámil mi Louis po tom ako vybavil všetky formality na recepcii. "Teraz môžme ísť do izby. Batožinu mám donesú o chvíľu." Dodal a pobral sa ku výťahom, zatiaľ čo ja som tam len stála a s úžasom si obzerala všetku tú krásu okolo seba. Ešte v živote som nebývala v takomto luxusnom hoteli. Nie! Presnejšie, nebývala som v žiadnom hoteli. "Tak ideš, alebo...?" Rýchlo som mu prikývla a pobehla k nemu. V tichosti sme sa vyviezli až na najvyššie poschodie, kde sme vošli do nášho apartmánu.

"Wow." Vydýchla som užasnuto a prešla viac do stredu veľkej obývačky, kde boli oproti sebe dve sivé pohovky medzi ktorými stál menší sklenený stolík. Medzi dvomi dverami, ktoré viedli zrejme do spálni bol v stene vstavaný krb, ktorý sa pravdepodobne nepoužíval, no aj tak vyzeral skvelo a nad ním viselo obrovské zrkadlo v zlatom ráme. Najväčším bonusom tohto apartmánu boli veľké francúzske dvere, ktoré viedli na balkón z ktorého bol krásny výhľad na Eifelovú vežu. Proste dokonalosť. Odložila som si kabelku na jednu z pohoviek a prešla ku balkónových dverám, ktoré som otvorila a vyšla von. Bolo celkom chladno, čo sa na toto ročné obdobie dalo čakať, no mne to bolo jedno. Užívala som si ten nádherný výhľad predo mnou.

"Sprav si pohodlie, daj sprchu, pospi si, choď na masáž... čokoľvek. Ja si ešte musím vybaviť niekoľko telefonátov."

"Uhm.." Prikývla som a znova sa zahľadela na mesto predo mnou. Vždy som sem túžila ísť, no nikdy som na to nemala dosť peňazí. A teraz tu stojím a mám tu stráviť najbližší týždeň, ak nie viac v luxusnom hotely s najbohatším mužom Anglicka, kvázi mojím priateľom. Ak by mi to bol niekto povedal pred pár týždňami, tak ho vysmejem.

S úsmevom som sa vrátila späť do našej izby a z kabelky si vytiahla svoj mobil, ktorý bol ešte stále vypnutý. Zapla som ho a vyťukala mne známe číslo.

"Halóó?" Ozval sa z druhej strany rozospatý hlas. On sa mi snáď zdá. Vážne ešte spí?

"Ahoj zlato. To som ja Anne."

"Anne! Tak hovor! Už ste dorazili? Aká je Paríž? Aké máte dnes plány? Pôjdete aj do mesta? Už ste boli na nejakej prehliadke?" Sypal na mňa hromadu otázok na čom som sa musela zasmiať.

"Marco spomaľ! Áno už sme dorazili. Práve sme sa ubytovali. Keby si videl tu krásu, tak asi odpadneš..."

"Ani mi nehovor! A čo pán riaditeľ? Už sa naladil na mesto lásky?"

"Je to mesto svetiel! A potom, Louis tu je pracovne. Nemá sa čo ladiť na mesto lásky."

"Je to aj mesto módy. Každý to berie inak. A potom, práca sa vždy dá zariadiť tak, aby sa stíhala aj romantika."

"To je možné, ale to nie je náš prípad."

"Jasné! Vy nepotrebujete romantiku. Vy idete rovno na vec. Ale myslite pri tom aspoň na ochranu." Smial sa mi.

"Idiot!" Zasyčala som. "Musím končiť! Idem si užívať Paríž."

"Ale ja som chcel ešte...."