◆Anne◆
"Máš zabalené všetko?"
"Uhm.. Asi áno."
"Aj tie šaty, ktoré som ti nachystal?" Vyzvedal Marco ďalej, na čo som len mykla plecom. Jasné že som si tie otrasné šaty nezabalila.
"Nezabalila!" Vbehla do izby Lisa a ja som si povzdychla. "Nevzala si ani tieto úžasné topánky, ktoré by sa k tým šatám dokonale hodili!"
"Anne!" Zamračil sa na mňa.
"Čo? Tie šaty sú príšerné! Viac odkrývajú ako zakrývajú." Pokrútila som hlavou a šla do kúpeľne vziať si svoju kozmetickú tašku.
"A čo keď sú trošku odvážne? Máš predsa skvelú postavu, tak prečo ju aj neukázať. Obzvlášť keď budeš mať po svojom boku tak sexy chlapa."
"Lisa!"
"Lisa má pravdu. Musíš byť krásna. Nemôžeš si predsa na seba navliecť nejaké otrhané rifle, keď ideš ku tak váženej rodine."
"Nikam nejdem!" Frustrovane som sa zvalila späť na posteľ a hlavu si schovala pod mäkký vankúš.
"Neblbni zlato. Teraz už nemôžeš cúvnuť. Za chvíľu tu máš odvoz." Prisadla si ku mne Lisa a dlaňou mi upokojujúco prechádzala po chrbte.
"Nemôžem Liss... Mám strach." Pozrela som na ňu z pod vankúša a to si už k nám prisadol aj Marco. "Čo ak sa niečo pokazí? Ja medzi tých ľudí nepatrím."
"Zlatíčko to nehovor. Si krásna, milá, múdra a šikovná. Určite si ťa tam všetci zamilujú." Usmial sa na mňa Marco.
"Myslíš? Nechcem si spraviť nejaký trapas. Predsa len oni sú na vyššej úrovni ako ja."
"Ty to určite zvládneš. Neznamená že keď majú milióny na účte, tak hneď musia byť niečo extra. Stále sú to smrteľníci, tak ako aj my. A kto vie. Možno sa ti to tam ešte zapáči."
"Hm možno." Prikývla som aj keď som si v hlave myslela úplný opak. Pochybovala som, že by sa mi to tam mohlo páčiť, keď som nikdy nemala rada snobov. Teda nikdy som nepatrila k tým ľuďom čo súdia ostatných aj keď ich nepoznajú, ale so zbohatlíkmi som už mala isté skúsenosti. A vždy to bolo o tom istom.
"Fajn a teraz už vstávaj, lebo sa vážne nestihneš nachystať. Máš už len štvrť hodiny." Potiahol ma za ruky a tým ma donútil vyliezť z postele.
"Našla som ti šaty na cestu." Zamávala mi Lisa pred nosom s vešiakom a ja som sa zamračila. To akože myslí vážne? To aj teraz si mám dať šaty? "Skôr ako začneš namietať, tak sa na ne aspoň pozri. Sú elegantné a pri tom aj pohodlné. A nie sú vyzývavé!" Nahodila psí pohľad a ja som si povzdychla.
"Máš šťastie že už nemám čas si vyberať niečo iné." Vzala som si od nej šaty a šla do kúpeľne.
Zhodila som zo seba veci a rýchlo sa navliekla do krátkych šedých šiat. Neboli najhoršie, no ja som sa aj tak v nich cítila divne. Obula som si čierné lodičky a prešla ku umývadlu, aby som si ešte spravila niečo s vlasmi.
"Si hotová? Máš tu odvoz." Nakukol mi dnu Marco a ja som sa zarazila. To už sú tu?
"Ehm.. Ešte minútku. Len si začešem vlasy. Môžeš mi prosím odniesť kufor ku dverám?"
"Jasné." Žmurkol na mňa. "Mimochodom. Si krásna." Dodal a opustil kúpeľňu.
Rýchlo som si začesala svoje zachumlané vlasy a kefu odložila na umývadlo. "Tak poďme na to." Uškrnula som sa na svoj odraz v zrkadle a vrátila sa do izby, kde som si vzala svoju kabelku a šla na chodbu, kde ma už čakali moji kamaráti.
YOU ARE READING
Proposal [Louis Tomlinson] ✔
Fanfiction◆ BOHATSTVO - CHUDOBA ◆ RODINA - PRIATEĽSTVO ◆ TÚŽBA - ODPOR ◆ LÁSKA - NENÁVISŤ ◆ SLOBODA - ZÁVÄZOK Toľko protikladov a predsa všetky spolu súvisia. Čo sa stane, ak sa stretnú dvaja úplne odlišný ľudia? Dokážu si k sebe nájsť cestu? Čo zvíťazí? Lás...