Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆34. Chapter◆

◆Louis◆

"Tak čo je s ňou?" Dobehla ku mne moja hysterická matka a ja som si povzdychol.

"Neviem! Nikto mi ešte nič nepovedal. Odviezli ju na nejaké vyšetrenia."

"Možno to má niečo spoločné s tým ako minule zvracala." Ozval sa zrazu Harry a ja som po ňom strelil pohľadom. Ako to, že zas vie niečo viac ako ja?

"Mne sa zas sťažovala že sa jej posledné dni točí hlava." Prikyvovala Lott na čo som sa už zamračil. "Myslíte že by mohla byť...?"

"Čo?" Pozrel som na ňu nechápavo.

"No tehotná." Mykla jednoducho plecom.

"Nie!" Začal som krútiť záporne hlavou a postavil sa z tej nepohodlnej stoličky na ktorej som doteraz sedel. "V žiadnom prípade!"

"Prečo nie? Spávate spolu. Stať sa to predsa mohlo, nie?"

"Povedal som nie!" Zavrčal som už podráždene. Nehorázne ma štvali tieto reči mojej rodiny. Keď to neboli zásnuby či svadba, tak to bolo rovno decko.

"Louis upokoj sa! Tvoja sestra to...." Znova mi začala dohovárať moja matka, no stíchla v momente, keď sa otvorili dvere od ambulancie a vyšiel z nich postarší doktor. "Pán doktor! Čo je s mojou nevestou?" A je to tu zase! Znova tá jej nevesta, či snúbenica. Je mi z toho zle!

"Je v poriadku, madam." Usmial sa na ňu a svoj pohľad presunul na mňa. "Vaša priateľka Pán Tomlinson bude v poriadku. Potrebuje si len trochu oddýchnuť."

"Ale čo jej je? Prečo odpadla?"

"Nie je to nič vážne. Takéto stavy keď telo vypovie svoju činnosť môže spôsobiť hneď niekoľko faktov. Stres, únava, choroba..."

"A čo tehotenstvo? Anne zvracala a sťažovala sa na závrate." Skočila mu do toho moja sestra za čo si odo mňa vyslúžila nepekný pohľad.

"Ach áno, aj to môže byť. Ale v tomto prípade by som to vylúčil. Naše stredisko síce nemá také skvelé vybavenie ako majú veľké kliniky v mestách, ale aj z tých mála vyšetrení, ktoré sme podstúpili môžem s istotou potvrdiť, že slečna Johnson tehotná nie je. Skôr by som to pripisoval tej únave a stresu. Ako som už povedal. Stačí trochu viac odpočinku a bude v poriadku." Vysvetlil a ja som si vydýchol. Nie je tehotná!

"Vďaka." Potriasol som si s ním spokojne rukou a on sa otočil na odchod. "Ehm doktor?"

"Áno?"

"Môžeme ísť za ňou?"

"Iste. Sestra vás za ňou zavedie. Ale prosím nebuďte dlho." Prikývol som mu a otočil sa k svojej rodine. "Idete?"

"Zlato choď za ňou sám. Anne má odpočívať a nepotrebuje aby sme sa jej tam teraz toľkí nahrnuli. Však sa s ňou zajtra uvidíme." Usmiala sa na mňa mama a ja som znova prikývol.

"Tak si choďte ľahnúť. Tiež nebudem dlho."

"Dobre." Slabo ma objala a aj so zvyškom rodiny odišla späť na hotel. Dokonca aj Styles zmizol.

Sestra ma odviedla ku Annenej izbe a s pripomenutím aby som sa tam dlho nezdržiaval odišla. Stál som tam pred jej dverami a hodnú chvíľu váhal či mám naozaj ísť dnu, alebo radšej odísť, no nakoniec som s hlbokým nádychom stlačil kľučku a potichu vošiel. Spala. Pomalými krokmi som prešiel k jej posteli a nemo sledoval jej pokojnú tvár. Bola zlatá keď spala. Vlastne nebola zlatá, len keď spala, ale vždy. Nie! Ona bola krásna! - Tomlinson čo to zas trepeš?