Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆31. Chapter◆

◆Anne◆

Po tom ako Louis naštvane odviedol Harryho niekam na chodbu nastal pri stole šum. Nikto akosi nechápal to jeho správanie. A popravde ani ja. Najskôr sa tvári akože neexistujem a potom keď sa vedľa mňa objaví nejaký chlap tak predvádza žiarlivostné scény. Úprimne sa už teším, keď tento nezmyselný výlet skončí a my sa konečne vrátime domov. Konečne budem so svojími priateľmi a nebudem sa musieť pri tom dvadsaťštyri hodín denne pozerať na Louisa.

"Prepáčte, pôjdem sa trochu nadýchať čerstvého vzduchu." Ospravedlnila som sa nakoniec a vybrala sa ku zasneženej terase, ktorá bola hneď vedľa jedálne.

Len čo som vyšla von otriasla som sa zimou. Mohlo byť tak minus desať, no vracať sa späť ku stolu som neplánovala. Potrebovala som do pľúc nabrať trochu toho studeného horského vzduchu. Prešla som ku kovovému zábradliu a zhlboka sa nadýchla. Louis mal pravdu, keď tvrdil že toto miesto má niečo do seba. Bolo tu naozaj krásne a keby som tu bola za iných okolností, tak si to tu určite poriadne užijem.

"Vieš že mi zalichotilo, že si ma sem zavolala?" Ozval sa zrazu od dverí známy chrapľavý hlas až mnou mierne trhlo.

"Žeby som ti zdvihla ego?" Zasmiala som sa a otočila sa k nemu čelom. "Teda ak sa to ešte dá, lebo ho máš už tak dosť vysoké."

"Ha ha vtipná." Uškrnul sa a podišiel ku mne pri čom mi cez plecia prehodil svoju bundu. "Ale vážne. Potešila si ma, keď si sa ozvala. Po tej našej žúrke som si myslel, že už nezavoláš."

"Prepáč ak som ti pokazila plány."

"Nemal som žiadne plány." Usmial sa. "Ale asi si mi nezavolala len tak. Do telefónu si mi toho veľa nepovedala. Tak čo sa deje?"

"Louis sa deje." Povzdychla som si a znova sa zadívala na krajinu okolo nás.

"Že ma to vôbec neprekvapuje. Louis je ťažký oriešok."

"Hej to som si všimla."

"Louis mal vždy komplikovanú povahu čo si pamätám. A že to nie je krátko. Poznáme sa už od základky a ťahali sme to spolu aj na vysokej. A v podstate až doteraz."

"Dan mi už niečo málo hovoril o jeho minulosti. Vraj kedysi nebol takýto. Vraj bol milý a veselý, ale po rozvode jeho rodičov...."

"Hej no. Určite môže za jeho zmenu z časti aj jeho rodina, ale oni nie sú jediní. Je v tom ešte jedna osoba."

"Kto?" Pozrela som naňho.

"Jedno dievča, ktoré kedysi miloval." Mykol nad tým jednoducho plecom a pozrel na mňa. "Ale dosť téma 'LOUIS'! Čo dnes podnikneme, keď už som tu?"

"Ty chceš niečo podniknúť? Myslela som, že si prišiel na lyže. A ja nelyžujem!"

"Na lyže môžem ísť aj inokedy. Teraz som tu kvôli mojej kamarátke, ktorá ma zavolala."

"Som tvoja kamarátka?" Nadvyhla som jedno obočie v prekvapení.

"A nie si? Pokiaľ viem tak toto sme si už vydiskutovali minule. Jasne si mi predsa povedala, že do postele mi nevlezieš, ale môžeme byť aspoň priatelia."

"Ja viem, ale myslela som si, že keď je Louis tvoj kamarát tak...."

"Čo? Myslela si si, že keď ten tvrdohlavý baran je môj kamarát tak ty ňou automaticky nemôžeš byť? Mňa nezaujíma že je žiarlivý a že by ťa najradšej zavrel niekam do pivnice, len aby si sa nemohla baviť so žiadnymi chlapmi. Veď čo mi môže spraviť? Absolútne nič." Pokrútil pobavene hlavou a s úsmevom na mňa žmurkol. "Tak čo to budeme dnes robiť? Čo tak vziať mrňatá von a postaviť snehuliaka? Hm? Bude zábava!"