Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆12. Chapter◆

◆Anne◆

Sedela som za veľkým okrúhlym stolom vedľa Tomlinsona a už asi pol hodinu sa len neprítomne prehrabávala vo svojih výdatných raňajkách. Od momentu ako večer opustil kúpeľňu sme spolu neprehovorili a ja som to neplánovala nijak meniť. Nechcela som sa s ním baviť, či sa naňho vôbec pozerať, no stále sme museli hrať naše divadielko a ja som ho preto musela vedľa seba trpieť.

"Vy dvaja ste čo tak potichu? Ste sa pohádali, alebo čo?" Začula som zrazu hlas Lottie, na čo som svoj pohľad presunula od taniera ku nej.

"Neviem prečo si niečo také myslíš. My predsa nemáme najmenší dôvod sa hádať." Ozval sa pohotovo Tomlinson a ja som naňho pozrela. "Však zlato?" Uškrnul sa na mňa a jednu ruku si položil na moju nohu. Iba som sa naňho kyslo usmiala a svoj pohľad znova sklopila ku tanieru predo mnou.

"No to vidím. A preto sa Anne tvári ako kôpka nešťastia a už hodinu sa v tých raňajkách len prehrabuje?"

"Tak jej to asi nechutí, no!"

"Louis ak si jej niečo spravil, alebo..."

"Lottie nechaj to tak. Naozaj sme sa nepohádali ani nič podobné. Len mi nie je akosi dobre." Slabo som sa na ňu usmiala.

"Nie si tehotná?" Zahlásil zrazu Cody, na čo som naňho prekvapene pozrela a Louisovi zabehla káva, ktorej sa práve napil.

"Ja nie..."

"Šibe ti?" Vyletel naňho Louis , čím mi skočil do reči.

"Nie nešibe mi. Veď je to normálna vec, ak spolu spíte." Mykol nad tým plecom. "Teda... spali ste už spolu, nie?"

"Cody!" Okríkla ho okamžite Lottie.

"No čo? Len som zvedavý. A potom, tvoj brat tiež musel o nás vždy všetko vedieť. Dokonca sa mi vyhrážal, že ak ti ublížim, tak si ma nájde a..."

"A tie vyhrážky stále platia. Neznamená že keď si teraz moju sestru vezmeš, tak to padá. Ak jej čo i len skrivíš jeden vlas na hlave tak ťa zabijem."

"Louis!"

"Čo je? Charlotte ty vieš aký mám na celú túto svadbu názor."

"Možno by si si mal svoj názor nechať pre seba a radšej sa viac starať o svoj vlastný vzťah. Ak by mi aj Cody v budúcnosti nejak ublížil, tak to rozhodne nie je tvoja starosť. Toto je len medzi ním a mnou."

"Si moja sestra! Jasné že je to aj moja starosť!"

"Nie Louis, nie je! Ja už nie som to malé dievčatko! Roky si sa nestaral, tak s tým ani nezačínaj!" Povedala a naštvane vstala od stola. "Idem sa radšej obliecť. Za hodinu vyrážame na stretnutie s otcom Damienom, tak sa pripravte." Venovala malý bozk svojmu snúbencovi a odišla.

"No skvelé!" Tresol Louis naštvane do stola, na čo som až mierne nadskočila. "Teraz budem ešte ja ten zlý!"

"Možno by ste vážne mali popracovať na tých deťoch. Trochu by ťa to skľudnilo, švagrík a zároveň by si sa mal o koho starať a nemusel sa pliesť do môjho vzťahu s Lottie." Uškrnul sa naňho provokačne Cody a do úst si vložil kúsok toustu.

"My žiadne prekliaté detiská nebudeme mať! Nikdy!" Zavrčal naštvane a tiež odišiel z jedálne.

"Dievča ja ťa úprimne ľutujem, keď si si na krk dokázala zavesiť takéhoto idiota, ako je Louis. Čudujem sa, že si ešte stále s ním aj napriek tomu ako sa...."

"Pôjdem radšej za ním." Falošne som sa na Codyho usmiala a pobrala sa do našej spálne. "Louis...." Oslovila som ho nesmelo, keď som ho uvidela postávať pri veľkom okne. Nijak na moje oslovenie nereagoval, len si svojimi štíhlymi prstami zašiel do hustých vlasov. Zhlboka som sa nadýchla a opatrne k nemu pristúpila bližšie. "Mal by si sa so svojou sestrou porozprávať a...."