Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆29. Chapter◆

"Dobre, dobre, verím ti." Zasmiala sa tiež. "Ale rozhodne by to bolo úžasné, keby ste mali bábo. Bola by som krstná a patrične by som ho rozmaznávala." Rozplývala sa pri čom ma napadla myšlienka, prečo si s Codym nespravia vlastné dieťa, keď po ňom tak túžia. Keby som vtedy kvôli Erikovi nepotratila, tak moje dieťa by už teraz niekedy oslavovalo svoj prvý rok a všetko by bolo úplne iné....

◆ ◆ ◆

Celý večer som strávila zavretá v našom apartmáne a premýšľala nad správami od Erika. Odkiaľ dopekla vedel, že som v Alpách, alebo prečo mi už nemohol dať konečne pokoj? Ublížil mi predsa už dosť. Ja som ho milovala a jemu vôbec nerobilo problém zdvihnúť na mňa ruku. Zdvihnúť ruku na naše dieťa! Netvrdím, že som bola pripravená stať sa matkou - hlavne keď som ešte stále študovala - ale nikdy by som svoje dieťa dobrovoľne nezabila. No jemu sa to podarilo a ani o tom nevedel. Dovtedy aj keď ma mlátil som si stále nahovárala, že ho milujem, že je to len chvíľkový stav a spolu všetko zvládneme, no po tomto som ho definitívne znenávidela. Už viac nemal v mojom živote miesto. Možno aj preto som už nemala k mužom takú dôveru ako kedysi.

"Anne?" Oslovil ma jemný hlások a ja som odtrhla svoj pohľad od malého plamienka v krbe.

"Áno Daisy?" Pozrela som na Louisovu mladšiu sestričku.

"Stalo sa niečo? Prečo si hneď po večeri odišla? Necítiš sa dobre?"

"Nie, nie.. Som v pohode. Len som bola akási unavená, tak som si išla oddýchnuť." Usmiala som sa. "Ale prečo ty nie si s ostatnými?"

"Prišla som ťa len skontrolovať a spýtať sa či si s nami nechceš zahrať monopoly."

"Jasné prečo nie. Teda ak vám to nebudem kaziť, lebo som to už dlho nehrala."

"Neboj sa, nebudeš nič kaziť. My to aj tak nikdy nehrávame podľa nejakých pravidiel." Zasmiala sa a ja s ňou.

Odložila som misku s lupienkami, ktorú som mala doteraz položenú na kolenách a vstala z gauču. V tom sa mi ale zatočila hlava a ja som si musela znova sadnúť.

"Ann! Si v poriadku?" Pribehla Daisy okamžite ku mne.

"Som - som v pohode. Len sa mi trochu zatočila hlava. To nič nie je." Usmiala som sa na ňu. "Ideme?"

"Si si istá? Ak sa necítiš dobre, tak..."

"Nie. Je mi fajn. Naozaj." Prikývla som a vstala. Vzala som si zo stolíka svoj mobil a následovala Daisy do spoločenskej haly za zvyškom rodiny.

◆ ◆ ◆

Bolo pol jednej v noci a my sme ešte stále hrali tu nezmyselnú hru. Kedysi som monopoly hrávala rada, no dnes som pri tom mala chuť do niečoho praštiť. Proti Tomlinsonovým som nemala najmenšiu šancu na úspech. Dvojičky s Jay a Danom šli už pred nejakým časom spať, takže sme tu zostali už len ja s Louisom a Lottie s Codym, no aj tak som pri nich stále prehrávala. Prestávalo ma to baviť.

"Končím! Toto nemá cenu." Zložila som svoje posledné financie aj s figúrkou a porazene sa oprela o operadlo svojej stoličky.

"Ale švagrinka, tak rýchlo sa vzdávaš?" Zasmiala sa Lottie na čo som na ňu prekvapene pozrela.

"Švagrinka?"

"No hej. Chodíš predsa s mojím bratom, takže sme logicky švagriné."

"A neplatí to len v prípade, že by sme boli...." Na krátko som sa odmlčala a pozrela na Louisa. "...ehm manželia?" Vypľula som zo seba s ťažkosťami a znova svoj pohľad presunula na Lottie.