Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆21. Chapter◆

◆Anne◆

Bolo pre mňa zvláštne sa po skoro troch týždňoch znova vrátiť do školy. Ale popravde mi to tu už chýbalo. Chýbali mi prednášky, prednášajúci, priatelia a najviac zo všetkého mi chýbal môj starý život. Bolo až neuveriteľné koľko sa toho v mojom živote za tých pár dní zmenilo. Predtým som bola len utiahnuté dievčatko, ktoré aby prežilo vo veľkom meste si muselo privyrábať tvrdou prácou v reštaurácii. Nemohla som si dovoliť moc rozhadzovať, pretože skoro všetky peniaze, ktoré som si zarobila išli na nájom a školu. A teraz? Už ani ja sama neviem kým teraz som. Nosím pekné šaty, šperky, objavujem sa vo vybranej spoločnosti a pri tom ani nemám prácu. Mala by som si čím skôr niečo nájsť, pretože ani peniaze, ktoré mi dal Tomlinson mi nevydržia navždy a ja budem musieť z niečoho platiť účty.

"Anne!" Kričala za mnou moja kamarátka a ja som sa za ňou s úsmevom otočila.

"Ahoj."

"Som rada, že si späť." Objala ma natešene. "Aj keď si myslím, že si sa do školy kľudne mohla vrátiť až po novom roku. Pokiaľ viem, tak ťa už žiadne skúšky nečakajú."

"To nie, ale aj prednášky sú dôležité. Musím sa na tie skúšky z niečoho učiť." Zasmiala som sa. "A musím sa aj zastaviť za pani Conorovou, aby som zaplatila posledný polrok."

"Jasné. Akú máš prvú prednášku?"

"Dejiny."

"Aj ja." Usmiala sa.

"Tak mi chyť miesto. Ja ešte idem na ten sekretariát."

"Dobre." Prikývla a každá sme sa vybrali iným smerom.

Na chodbách už nebolo toľko ľudí, ako obvykle, no aj pri tom mále som na sebe cítila zvedavé pohľady. Bolo mi to dosť nepríjemné, lebo som nebola zvyknutá, na to že by si ma ľudia takto obzerali. Pripadala som si ako nejaká atrakcia. A za všetko mohol len ON!

Radšej som pridala do kroku a čo najrýchlejšie vybehla schody až na tretie poschodie. Prešla som menšiu chodbu a zaklopala na dvere sekretariátu.

"Ďalej!" Ozvalo sa z vnútra, tak som dvere otvorila.

"Dobré ráno slečna Conorová." Usmiala som sa na postaršiu pani za pracovným pultom.

"Ahoj Anne. Čo ťa sem privádza?"

"Chcela by som si zaplatiť zvyšný polrok štúdia a...."

"Ale to nebude treba. Ty máš svoje školné zaplatené už dávno."

"Zaplatené? Ale ako? Veď ja som nič..."

"Zaplatil to pán Tomlinson vtedy, keď tu bol za riaditeľom, kvôli tvojmu voľnu... Nepovedal ti to?"

"Nie." Pokrútila som hlavou. To som si mohla myslieť, že to bol on. "Ďakujem pani Conorová. Už musím ísť na prednášku. Dovidenia." Pozdravila som slušne a vybehla z kancelárie, bez toho aby som jej dala šancu niečo povedať. Dvere sa za mnou zavreli a ja som si z vrecka vytiahla mobil, kde som si hneď otvorila správy.

PRE: TOMLINSON
"Kedy si mi plánoval povedať, že si mi zaplatil školu?!"

Dala som správu odoslať a mobil si znova schovala. Prehodila som si tašku cez plece a vybrala sa do učebne, kde som mala mať prednášku. Trochu som sa zdržala , tak som sa pri vstupe ospravedlnila prednášajúcemu a šla si sadnúť do zadného radu ku Lise.

"Kde si toľko?" Šepla ku mne, na čo som len pokrútila hlavou a z tašky si vybrala svoj poznámkový blok.

◆ ◆ ◆