Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆4. Chapter◆

◆Anne◆

„Marco ty vôbec nie si kolektívny." Posťažovala som si do telefónu na ktorom mi práve prebiehal video hovor s mojim úžasným spolubývajúcim. Ešte nie je ani deväť hodín ráno a ja sa tu s ním, Lucy a Syd už vyše hodiny dohadujem čo si mám obliecť na to stretnutie. Zatiaľ čo ja by som zvolila len nejaké čierne nohavice s bielou košeľou, tak oni traja sa snažia na mňa natiahnuť krátke čierné upnuté šaty... „Máš byť na mojej strane a nie na ich." Ukázala som oduto na tie dve za mnou a založila si ruky na prsiach.

„Zlatko ale my ti nechceme zle. Nemôžeš si dať predsa na stretnutie s pánom riaditeľom nejaké ošúchané rifle s tričkom. Musíš byť krásna, elegantná a sexy..."

„Nejdem predsa na žiadne rande." Povzdychla som si.

„To možno nie, ale čo ty vieš či ťa niekam nepozve." Nadvihol na mňa jedno obočie.

„Aj tak si myslím, že tie nohavice by boli lepšie."

„Absolútne nie!" Pokrútil hlavou, na čo sa baby za mnou rozosmiali.

„Fajn, fajn. Vyhrali ste. Dám si tie šaty." Prevrátila som nad nimi očami. Od Lucy som si vzala šaty a zamierila si to do kúpeľne, aby som sa prezliekla.

„A nezabudni na tie čierne vysoké lodičky." Začula som ešte Marca, no to som už za sebou zatvárala dvere.

Rýchlo som zo seba zhodila svoje pyžamo a následne na seba natiahla tie blbé šaty. Neznášam šaty a už vôbec nie krátke. Najradšej nosím rifle, no keď už musím vyzerať elegantne, tak volím radšej nohavice. Nikdy nie sukne alebo šaty... Pyžamo som hodila do koša na špinavé prádlo a prešla som ku umývadlu, kde som si vyčistila zuby, učesala sa a jemne nalíčila. Keď som bola hotová vrátila som sa späť do izby, kde ma už netrpezlivo čakali dievčatá aj s Marcom na telefóne.

„Wow. Si krásna." Usmiala sa na mňa hneď Syd.

„No ja neviem. Tie šaty..."

„Ja súhlasím so Syd. Si krásna, len tie vlasy.. Ja by som ich vypla hore." Obzerala si ma Lucy. „Čo myslíš Marco?" Pozrela na mobil.

„Súhlasím. Určite vyčesať." Prikyvoval.

„Fajn. Tak si sadni. Niečo ti s tým spravím." Ukázala mi Syd na stoličku pred sebou a ja som sa neochotne posadila. Miestami som si pripadala ako pokusné morča.

„Len žiadne extrémy." Zasmiala som sa a pohodlnejšie sa oprela o operadlo stoličky.

O hodinu neskôr som už bola kompletne hotová a pripravená na odchod. Do malej kabelky som si nahádzala pár potrebných vecí a vyšla z izby. Baby sa o niečom bavili v kuchyni, no stíchli hneď ako ma uvideli.

„Pripravená?" Pozrela na mňa Lucy.

„Ja vám neviem baby. Nemám z toho dobrý pocit. Asi by som tam vážne nemala ísť."

„Nezmysel. Teraz keď už si oblečená, učesaná aj nalíčená? Musíš tam ísť." Mračila sa na mňa Sydney.

„Presne." Prikyvovala Lucy a škodoradostne sa na mňa usmiala. „A my dve ťa odvezieme, aby sme si boli isté že si tam aj naozaj došla."

„Ste hrozné. Vôbec vás nemám rada." Povzdychla som si porazene a šla ku vchodovým dverám.

„Za to my ťa radi máme a chceme ti len dobre." Zasmiali sa a nasledovali ma von z bytu.

◆ ◆ ◆

O pol hodiny neskôr už Lucy parkovala pred obrovskou budovou módnej spoločnosti Tomlinson Vogue. Rozlúčila som sa s dievčatami a opatrne vystúpila z auta. Zhlboka som sa nadýchla a váhavo vykročila ku hlavnému vchodu. Pri dverách som sa ešte posledný krát otočila za svojimi kamarátkami, no tie mi len naznačili aby som pokračovala ďalej a že mi držia palce. Iba som nad nimi pokrútila hlavou a pomaly vošla dnu.