Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆36. Chapter◆

◆Anne◆

Bozkávajúc môj krk a prsia ma dovliekol až ku posteli, kde ma surovo zvalil. Okamžite som sa pokúsila ujsť, no behom sekundy ma zdrapil za ruky a naľahol na mňa, čím mi zabránil v ďalšom pohybe. Slzy mi tiekli po lícach a v duchu som sa už pripravovala na najhoršie, keď sa zrazu od dverí rozozvučal hlasný zvonček a ja som si aspoň z časti vydýchla....

◆ ◆ ◆

"Kto je to?!" Pozrel na mňa, no ja som mu neodpovedala. Jediné čo zo mňa vyšlo bol len ďalší vzlyk. Nedokázala som ani kričať, aby mi osoba za dverami nejak pomohla. "Počuješ? Kto je to? Koho čakáš?" Skríkol mi blízko tváre až mnou trhlo.

"Ja - ja neviem. Nikoho ne - čakám." Potiahla som nosom a pozrela mu do očí. Ako sa mohol až takto zmeniť? "Erik prosím! Ja... Ja spravím čokoľvek, len ma prosím nechaj." Zaprosila som, keď sa na chodbe ozval znova zvonček sprevádzaný slabým klopaním.

"A.J. to som ja Marco! Otvor! Nechala si v zámke kľúče!" Začula som od dverí hlas svojho spolubývajúceho a v duchu sa plesla po čele nad svojou sprostosťou. Keby som tam tie kľúče nenechávala, tak už Marco mohol byť dnu a ja by som nebola v tejto situácii.

"Hovoríš, že spravíš čokoľvek?" Uškrnul sa a ja som rýchlo prikývla. Už teraz som vedela, že to budem ľutovať. "Vstávaj!" Potiahol ma surovo za ruku a ja som sa postavila na nohy. V sekunde si pretiahol tričko cez hlavu a následne mi ho obliekol. Palcami mi zotrel z tváre slzy a ťahal ma na chodbu.

"Povieš mu, že som za tebou prišiel, aby sme si to všetko vysvetlili a že sme teraz znova spolu..."

"Ale..." Chcela som protestovať, ale okamžite ma zastavil.

"Eee! Žiadne ALE! Povieš mu to! A nech je to presvedčivé! Inak..." Usmial sa na mňa diabolsky a nemusel ani pokračovať, aby som pochopila čo mal na mysli. Ak nespravím čo chce, bude to pre mňa len horšie. Radšej som rýchlo prikývla a on ma pustil, aby som mohla ísť Marcovi otvoriť.

"Ahoj zlato! Prepáč tie kľúče. Neuvedomila som si, že..." Chŕlila som zo seba a silno ho objala.

"Ann! Konečne si doma! Ako bolo? Čo pán ria..." Zrazu sa zasekol, keď si zrejme uvedomil osobu stojaciu kúsok od nás a ešte bez trička. "Čo... Čo tu robí tento idiot?!" Zavrčal a už chcel po ňom vyštartovať, no v poslednej chvíli som ho zastavila.

"Ma - Marco pokoj! Erik sa prišiel porozprávať a... a..." Pozrela som na Erika, no on mi len naznačil aby som to dopovedala. "No my... mysmesadaliznovadokopy." Vypľula som to zo seba naraz a nervózne si prehrabla vlasy.

"Čo si povedala?"

"Že sme spolu! Si hluchý?" Zavrčal namiesto mňa Erik a potiahol si ma k sebe.

"Ann! Zbláznila si sa? Po tom čo ti spravil si s ním znova začneš? A čo Louis?" Zamračil sa na mňa! Marco veľmi dobre vedel aký Erik bol a preto som sa mu ani nečudovala, že sa mu to nepáčilo. Ani mne sa to nepáčilo, no čo som mala robiť, keď som sa Erika bála.

"Marco ja..."

"Teba do toho nie je nič. Proste sme si to s Anne vyjasnili a ona mi dala druhú šancu. Však zlato?" Silno ma objal a vtisol mi pusu na líce. Bolo mi z neho zle.

"Hej..." Šepla som a nejak sa vyslobodila z jeho náruče. "Erik už ale bol na odchode a ja..."

"Vlastne... Vieš čo zlato? Ja som si to rozmyslel. Dnes predsa len zostanem tu." Uškrnul sa. "Aspoň môžeme pokračovať v tom čo sme robili." Žmurkol na mňa a znova ma objal. "Takže ak nás ospravedlníš, tak my už pôjdeme do postele." Potiahol ma za ruku a bez toho aby čakal na Marcovu reakciu ma viedol späť do spálne.

Bola som hlúpa, keď som si myslela, že z tohto tak ľahko vyviaznem...

◆ ◆ ◆

Ráno som sa zobudila pomerne skoro. Erik ešte spal, tak som potichu vyliezla z postele a zamkla sa v kúpeľni. Nechcelo sa mi veriť, že po tých klamstvách, ktoré včera natáral Marcovi tu naozaj ostal a ešte ku všetkému ma donutil s ním znova spať. Bolo to už dávno čo som sa cítila takto zle. A len jeho vinou!

Opláchla som sa studenou vodou a rýchlo si upravila make up s vlasmi. Obliekla som si čisté džínsy so svetrom a ešte raz sa skontrolovala v zrkadle. Našťastie sa mi podarilo nejak zakryť všetky tie cucfleky, ktoré mi Erik večer spravil. Už len z toho ako sa ma všade dotýkal mi bolo zle. Nemohla som zostať v jeho blízkosti ani o minútu dlhšie, preto som potichu vyšla z kúpeľne, vzala si zo stoličky kabelku s kabátom a šla sa na chodbu obuť. Z poličky som si vzala Marcove kľúče od auta a potichu vyšla z bytu. Nevedela som kam ísť, no doma som zostať rozhodne nemohla. Nie kým tam bol on. Len som dúfala, že keď sa vrátim, tak tam už nebude.

Nasadla som do auta, zapla si kúrenie, aby som sa zahriala a vyrazila do rušných ranných ulíc Londýna. Bolo skvelé byť znova doma a nie niekde v Európe či dokonca v Amerike. Cestovanie je super, no domov je len domov. Aj keď sú v ňom osoby, ktoré by som najradšej nikdy nestretla. Možno by som mohla ísť na pár dní pozrieť mamu s otcom, keď do školy nastupujem až o dva týždne.

Auto som zaparkovala pred menšou kaviarňou a len s peňaženkou a mobilom v ruke vystúpila. Vošla som do malej kaviarne, kde nebolo o tomto čase veľa ľudí, no za to tu bolo príjemne teplo čo som len uvítala, keďže vonku bolo naozaj zima a do toho ešte aj začínalo snežiť. Pri pulte som si kúpila svoju obľúbenú kávu s nejakým dobre vyzerajúcim koláčom a šla si sadnúť do zadnej časti do voľného boxu. Mali to tu útulné a hlavne tu mal človek pokoj od toho každodenného ruchu. Čudovala som sa, že som na túto kaviareň nenatrafila už skôr. Z pokojného popíjania kávy ma vyrušil až môj mobil, ktorý mi oznámil novú správu.

OD: HARRY STYLES
"Ahoj princezná. Hneváš sa na mňa? Ja som sa ti chcel len ospravedlniť za to ako som ťa včera ráno vyhodil. Nechcel som, fakt prepáč. Ja len... Bol som naštvaný. Louis mi povedal ako to medzi vami naozaj je a naštvalo ma to. Naštvalo ma ako ťa využíva a aj to že si mi to nepovedala. Myslel som si že ako priatelia sme k sebe úprimní. Mrzí ma že si mi neverila. Viem že som blbec, ktorý robí kopec sprostostí, ale priatelia a rodina sú pre mňa sväté. Ešte raz prepáč. Dúfam, že ste včera dorazili v poriadku a že Louis k tebe nebol nijak nepríjemný. - H"

Čítala som si tu správu stále dokola a nechcelo sa mi veriť, že mu to Louis naozaj povedal. Prečo teraz? To ma až tak neznáša, že chcel aby ma neznášal aj Harry?

PRE: HARRY STYLES
"Harry ja sa nehnevám. To ty prepáč! Možno som ti to mala povedať, no toto bolo na Louisovi. On je tvoj naozajstný priateľ. Ja som len bezvýznamná osoba s ktorou si každý robí čo chce. Všetko je na nič...." Položila som mobil na stôl, no netrvalo dlho a znova mi pípla ďalšia správa.

OD: HARRY STYLES
"Prečo mám pocit, že sa niečo deje? - H"

PRE: HARRY STYLES
"Možno sa aj deje, ale ty sa tým netráp. Toto sú moje problémy, ktoré si musím vyriešiť sama. Maj sa pekne Harry. Rada som ťa spoznala." Dala som odoslať a mobil si radšej vypla a schovala do vrecka.

Dopila som kávu a pomaly sa zdvihla na odchod. Medzičasom sa vonku poriadne rozsnežilo, preto som si nasadila kapucňu a vyšla do toho chladného počasia. Nasadla som do auta a znova vyrazila na cesty. Nevedela som kam mierim, len som šla proste ďalej a ďalej. Postupne sa budovy začali strácať v diaľke, na cestách bolo stále menej áut až som sa ocitla niekde za mestom na opustenej ceste. Zastala som na nejakom opustenom odpočívadle a len v tichosti sledovala výhľad pred sebou.

Aspoň na chvíľu som bola ďaleko od všetkého a všetkých, ktorí mi za posledné roky len ubližovali či ma využívali...

◆ ◆ ◆

Prekvapenieee! Nová časť o čosi skôr ako zvyčajne 🤗 Aj vám príde taká depresívna?😂😂 Asi to bude tým upršaným počasím, alebo neviem... No každopádne dúfam že sa aspoň trochu páčila... píšte hviezdičkujte 😚😚
Chyby ešte pozriem neskôr 😁