Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆7. Chapter◆

◆Anne◆

Auto zastalo a ja som sa zhlboka nadýchla. Minútu na to sa otvorili dvere na mojej strane a ja som opatrne vystúpila. Vďačne som sa usmiala na chlapíka v obleku a on za mnou zabuchol dvere. Upravila som si svoje dlhé červené šaty a pozrela na mne už známu budovu pred sebou. Stále sa mi nechcelo veriť, že som sa na niečo takéto dala. Ja čo som si vždy zakladala na pravde, som teraz mala klamať? Mala som klamať, že som niečia priateľka aj keď to tak vlastne nebolo. A ešte takému snobovi! Dobre, možno nevyzeral najhoršie, ale tam to končilo. Za normálnych okolností by som o niekoho takého ani nezakopla. Vlastne... Ani teraz som oňho nezakopla. On narazil do mňa prvý.

"Toto bude ešte zaujímavé." Zamrmlala som si pre seba a vošla dnu. Vo vstupnej hale ma nejaká pracovníčka nasmerovala ku veľkej hale z ktoré sa už niesli jemné melódie nejakej piesne a tak som hneď vykročila tým smerom.

"Dobrý večer slečna. Poprosím vašu pozvánku." Oslovil ma vo dverách nejaký chlapík a milo sa na mňa usmial. Počkať! On chce pozvánku?

"Po - pozvánku?" Pozrela som naňho prekvapene. Dopekla, že ja som ten lístok vrátila so všetkými tými darčekmi! Ale ako som mala asi tak vedieť, že ju nakoniec budem potrebovať?

"No áno pozvánku."

"Ja ju ale nemám. Pozval ma pán...."

"Ľutujem slečna, ale bez pozvánky vás nemôžem...."

"To je v poriadku Henry. Slečna je tu so mnou." Ozval sa zrazu kúsok od nás chrapľavý hlas a my sme hneď pozreli tým smerom.

"Áno pán Styles." Prikývol mu Henry a znova pozrel na mňa. "Prajem vám príjemnú zábavu slečna. Ospravedlňte ma prosím." Prikývla som mu a on hneď odišiel.

"Ty?" Pozrela som na kučeravca. "Prečo si mu povedal, že som tu s tebou, keď to nie je pravda?"

"Pretože bezo mňa by si sa dnu nedostala. A ešte bez pozvánky." Žmurkol na mňa a ja som si povzdychla. To naozaj ráno nepochopil, že nemám záujem?

"Nevedela som, že potrebujem nejakú pozvánku, keď ma pozval samotný pán riaditeľ." Odula som naňho spodnú peru ako malé decko. "Keď niekoho pozýva, tak by sa mal uistiť, že sa tam tá dotyčná osoba bez problémov aj dostane. Prečo sem po mňa neprišiel on, keď som prišla kvôli nemu?"

"Pretože ako si už naznačila, tak Louis je tu riaditeľ a má ešte nejaké pracovné povinnosti. Neboj sa. Neskôr sa ti určite bude venovať. A teraz poď. Pôjdeme si sadnúť." Chytil ma za ruku a začal ma ťahať ku posledným dvom voľným miestam, ktoré boli podľa všetkého pre nás....

◆ ◆ ◆

Prehliadka bola v tom najlepšom a všetci sa skvelo bavili. Teda až na mňa. Ja som si už v duchu plánovala čo najnenápadnejší a najrýchlejší útek. Na začiatku som si síce hovorila, že to nebude také zlé a ja si to užijem, no dlho mi to nevydržalo. Strašne ma znervózňovali všetci tí zbohatlíci naokolo...

"Páčia sa mi tamtie červeno - biele šaty, ale tej modelke vôbec nesedia. Vedel by som si ich predstaviť na trošku iných krivkách." Šepol mi pri uchu kučeravec a ja som naňho pozrela. "Tebe by sedeli ako uliate." Dodal pobavene, keď videl môj zaskočený výraz.

"To sotva. Ja také veci nenosím." Pokrútila som hlavou a radšej som odvrátila pohľad späť na modelky na móle.

"No keď myslíš. Ale aj tak si myslím, že by si v nich vyzerala božsky. A bez nich ešte lepšie." Žmurkol na mňa a dlaňou mi prešiel po nohe.