Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆25. Chapter◆

◆Anne◆

"Čo si robila vonku s Pierrom Gerardom?!"

"Čo?" Pozrela som naňho zarazene. Ako ma mohol s Pierrom vidieť? Veď bol celý čas tu.

"Počula si čo som sa pýtal! Hluchá snáď ešte nie si." Zamračil sa ešte viac a nebezpečne sa ku mne priblížil, až sa mi zatajil dych. Čo mu zas vadí?

"Á - áno počula som, ale akosi nechápem. To - to ma akože sleduješ?"

"Videl som vás spolu pred hotelom! Takže?"

"Bola som sa prejsť a náhodou sme sa stretli. Iba sme sa rozprávali. Som - som slobodný človek a nemusím sa ti spovedať s tým kde a s kým sa stretávam." Vydýchla som ťažko a chystala sa ho obísť, ale jeho ruka ma zastavila. "Au.."

"Si na omyle, ak si myslíš, že sa mi nemáš spovedať! Si tu so mnou a ja si neprajem, aby si sa rozprávala, alebo stretávala s inými chlapmi! Máme dohodu ak si zabudla!"

"Nie. Nezabudla." Sklopila som pohľad na svoje nohy. "Ja... Ja len.."

"Čo ty?"

"Ja.. Ja som s touto cestou nesúhlasila kvôli nejakej dohode." Pozrela som mu do očí. "Myslela som že si voči mne konečne zmenil svoj postoj a táto cesta by nemusela byť až taká zlá. Myslela som že si spoločne užijeme toto krásne mesto. Ale teraz vidím, že som kľudne mohla zostať v Londýne, kde na mňa posledné dni striehne môj bývalý, ktorému očividne chýbajú časy, kedy ma mlátil." Vyvliekla som si ruku z jeho silného zovretia a o krok od neho ustúpila.

"Anne..."

"Idem sa prezliecť na tú prehliadku." Oznámila som a po krátkom prikývnutí som ho obišla a zamierila si to do kúpeľne, kde som za sebou zamkla.

◆ ◆ ◆

Odkedy som sa zamkla v kúpeľni som s Louisom neprehovorila ani slovo. Veď čo si akože myslí? Že mi teraz bude riadiť môj život? Dobre, on ma možno bral niečo ako zamestnanca, ale ja som slobodný človek a mám právo sa sama rozhodovať s kým sa budem stretávať. Nemá právo mi niečo zakazovať.
Po krátkej sprche som si obliekla svoje sivé šaty (foto hore), ktoré sa skladali z dvoch častí. Vrch bol zdobený jemnou čipkou a spodok bola ľahká padavá sukňa ozdobená na páse mašľou. Šaty moc nenosím, ale tieto sa mi páčili. Po tom ako som si ešte spravila vlasy a make-up som sa vrátila späť do obývačky, kde ma už čakal Louis oblečený v čiernych upnutých džínsoch, bielom tričku a na vrchu mal sako s trojštvrťovými rukávmi. Vydal zo seba akúsi poznámku na moju osobu, no ja som ho ignorovala. Mlčky som si obula topánky, vzala kabát s kabelkou a vydala sa na odchod. Louis má hneď nasledoval a spoločne sme zišli dole, kde nás už čakalo auto. Obaja sme nastúpili a ja som si od neho sadla čo najďalej. Auto sa pohlo a ja som celú cestu v tichosti sledovala osvetlené mesto za oknom.

"Budeš sa držať pri mne!" Oznámil mi, keď sme vystúpili pred obrovskou budovou, kde sídlila Pierrova firma a zároveň sa tu konal zahajujúci večierok týždňa módy.

"Ako si želáte pane." Povzdychla som si a poupravila si svoje šaty.

"Toto si si mohla odpustiť." Zamrmlal a nastavil mi svoj lakeť, ktorého som sa neochotne chytila. Mykla som nad jeho poznámkou plecom a spoločne sme vošli dnu, kde sa skoro okamžite pri nás zjavil akýsi chlapík, ktorý nás s úsmevom privítal, vzal nám kabáty a potom nám poprial peknú zábavu a niekam zmizol. No ako pre koho.

"Šampanské?" Pozrel na mňa Louis a ja som prikývla. Popravde by som momentálne uvítala aj niečo tvrdšie. Kde je Styles keď ho treba? S ním je aspoň zábava.