Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆6. Chapter◆

◆Louis◆

"... Počkajte slečna. Tam nemôžete!" Skríkla Grace na ženu vo dverách, aby ju zastavila, no tá ju úplne ignorovala a vošla dnu. Iba som si založil ruky na prsiach a pobavene tie dve sledoval. "Prepáčte pane. Ja som sa jej snažila povedať, že máte stretnutie, ale nedala sa odbiť." Pozrela nakoniec ospravedlňujúco na mňa.

"Odíď Grace!" Povedal som jej rázne a ona zo zvesenými plecami opustila kanceláriu.

"Čau kočka." Svoj pohľad som okamžite presunul na Harolda, ktorý už pohľadom vyzliekal dievča predo mnou. Tak na to nech zabudne! Tá je moja! Dobre možno nie je moja ako moja, ale on ju nedostane!

"Nazdar." Odsekla mu drzo a ani sa naňho nepozrela. To ma rozosmialo.

"Ty si tá z klubu že?" Snažil sa ďalej aj napriek tomu, že ona očividne nejavila záujem.

"Harry daj si odchod!" Pozrel som znova naňho a naznačil mu nech ide.

"Ale veď sa len..."

"Choď! Porozprávame sa neskôr."

"Fajn." Prevrátil otrávene očami a postavil sa. "Čo by si povedala kočka na spoločný obed, keď tu skončíte?" Neodpustil si ešte pred odchodom poslednú poznámku smerom k dievčaťu a zľahka ju chytil za boky. Pri tom pohľade som zaťal päste a zhlboka sa nadýchol.

"Povedala by som, že sa máš ísť niekam schladiť." Usmiala sa naňho presladene a dala jeho ruky preč.

"No ako myslíš. Ale keby si si to rozmyslela, tak Grace ti moje číslo rada poskytne." Žmurkol na ňu a tiež odišiel.

"Predpokladám, že keďže si sem prišla, tak si sa už rozhodla. A dúfam že tvoja odpoveď je kladná."

"Vlastne nie. Doniesla som vám späť vaše darčeky."

"Nepáčia sa ti?"

"To nie." Pokrútila hlavou a mierne sa začervenala. "Sú krásne. Lenže ani jeden mi nevyrieši môj problém s nájmom. Mimochodom ďakujem, že ste mi tak ochotne vybavil výpoveď v práci. To som vážne potrebovala." Poznamenala ironicky na čo som sa uškrnul.

"Aspoň máš o dôvod viac prijať moju ponuku." Nadhodil som s úsmevom a uprene sa zahľadel do jej prenikavých hnedých očí.

"Tak fajn. Prijímam to." Vydýchla nakoniec po niekoľkých nekonečne dlhých minútach a ja som sa pre seba víťazne usmial. Vedel som že to neodmietne. Mne nikto nehovorí NIE. "Ale mám podmienku." Dodala a ja som na ňu prekvapene pozrel.

"Počúvam."

"Budem hrať vašu priateľku pred novinármi a vašou rodinou, ale to je všetko. Nič viac medzi nami nebude. Nebudem s vami spať a budem sa stretávať s kým chcem." Povedala úplne vážne a založila si ruky na prsiach.

"S tou prvou časťou súhlasím, ale ten zvyšok nepripadá v úvahu. Kým budeš mojou priateľkou nebudeš sa s nikým iným stretávať. Budeš proste moja!"

"Ale ja..."

"Ber, alebo nechaj tak." Povytiahol som jedno obočie a mierne sa uškrnul. Váhala, no ja som vedel že už necúvne. Taká šanca sa predsa neodmieta. "Aj keď si myslím, že tie peniaze za to stoja."

"Fajn. Vyhrali ste." Povzdychla si. S úsmevom som vstal zo svojho koženého kresla a postavil sa za ňu a prstami jej jemne prešiel po štíhlych bokoch.

"Skvelé. Večer ťa čakám na prehliadke. Daj si na seba niečo pekné." Šepol som jej pri uchu a znova sa odtiahol. "A teraz už choď!" Dodal som a bez toho aby som si ju ďalej všímal som sa znova posadil za stôl....