Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆15. Chapter◆

Ahojtee ♡ Hlásim sa opäť s novou časťou :) Je trošku kratšia ako zvyčajne, ale tak snáď to nebude problém :) A pre spestrenie začiatok máte z Louisovho pohľadu. Tak dúfam že sa vám časť bude aspoň trochu páčiť :)
Inak chcem ešte moc moc poďakovať za všetky ☆ pri minulej časti a za krásne komentáre... ste proste úžasné ♡
Chyby opravím dodatočne :)

◆ ◆ ◆

◆Louis◆

Zbláznili sa? Vyzerám snáď ako nejaká slečinka, ktorá sa chce čím skôr vydať? To teda nie! To že tu s Hannou či Annou už niekoľko dní predvádzame to naše divadielko o šťastnom páre - ktoré nám očividne moc nejde - neznamená že si ju hneď vezmem. Mám na práci dôležitejšie veci, ako si na krk uviazať nejakú ženskú. A potom... ona mi aj tak chce dať pri prvej príležitosti kopačky. A mne je to popravde úplne u prdele. Keď sa vrátime do Londýna, budem tak zavalený prácou, že nebudem mať čas ani poriadne dýchať a nie to rozmýšľať nad nejakým nezmyselným vzťahom...

"Louis zlatíčko! Ani si nevieš predstaviť akú mám radosť!" Pribehla ku mne okamžite moja matka a uväznila ma v silnom objatí. Jedno z mála vecí, ktoré neznášam je práve toto. Nie že by som nemal svoju matku rád, ale neznášam, keď sa so mnou rozpráva ako keby som ešte stále mal štyri roky. "S Anne budete nádherný manželský párik."

"Čo?" Vykríkla zhrozene Anne, na čo som si povzdychol a svoju matku od seba odtlačil.

"Mama ukludni sa áno? To že mi tá blbá kytica spadla do náruče nič neznamená. Pokiaľ viem, tak toto je dievčenská tradícia. A som ja snáď žena?" Nadvihol som na ňu obočie.

"Nie zlato, ale..."

"Nie som, takže sa ma to netýka. A koniec debaty!" Podal som jej tu sprostú kyticu - ktorú beztak Lottie hodila schválne na mňa - a radšej som šiel niekam preč od všetkých. Potrebujem panáka.

Cez celú záhradu som vošiel späť do vily, kde som si to zamieril rovno do priestrannej obývačky. Zavrel som za sebou dvere a dlhými krokmi prešiel ku mini baru, odkiaľ som si z dosť veľkej zásoby kvalitného alkoholu vzal fľašu whisky. Nalial som si pohárik a šiel si s ním sadnúť na gauč. Z chuti som si odpil a pohár odložil na konferenčný stolík predo mnou. Dlaňami som si pretrel unavenú tvár, keď v tom som začul ako sa otvárajú dvere. Prevrátil som nad tým očami, no neobťažoval som sa obzrieť na osobu, ktorá sa rozhodla ma rušiť.

"Louis?" Ozval sa vedľa mňa jemný hlások a ja som okamžite vedel , kto to je.

"Čo tu chceš? Zábava sa koná vonku." Odvrkol som a znova si odpil zo svojho pitia.

"Len som chcela vedieť či si v poriadku."

"Prečo ťa to zaujíma? Veď sa k tebe správam príšerne." Pozrel som na ňu a ona si ku mne prisadla.

"Možno preto, že nemám takú povahu ako ty. Ja sa o druhých starám."

"Samozrejme." Zasmial som sa ironicky a znova sa napil.

"Louis?" Oslovila ma znova po chvíľke ticha. V krátkosti som na ňu pozrel, čím som jej dal najavo že ju počúvam. "Ako to Jay myslela s tým že z nás bude krásny manželský párik? Teda.. Ja viem ako fungujú tieto tradície s kyticou, ale my predsa nie sme..."

"Vitaj vo svete mojej matky." Zasmial som sa a znova na ňu pozrel. "Vieš... V momente ako si vkročila do tohto domu, ti moja matka začala vyberať svadobné šaty."