Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆49. Chapter◆

◆Anne◆

"Pobozkaj ma!" S vážnou tvárou som mu hľadela do tých jeho machovo zelených očí a čakala ako na moju požiadavku zareaguje. Bola som si viac než istá, že mi klame a chcela, aby to priznal. Nechcela som mu tým nijak ubližovať, len som chcela aby bol ku mne naozaj úprimný, keď už mi tvrdil, že sme priatelia. Sama som nebola tou najúprimnejšou osobou pod slnkom a preto som veľmi dobre vedela ako klamstvá vedia zraniť...

"Čo? Prečo?"

"Ak ku mne naozaj nič necítiš, ako tvrdíš, tak by ti to nemalo robiť problém."

"Anne..."

"No ták! Veď už si sa o to pár krát pokúšal. Teraz máš skvelú príležitosť a...." V tej chvíli jedným nepatrným pohybom prekonal aj tu malú vzdialenosť medzi nami a svojími mäkkými perami sa lačne vrhol na tie moje. V prvých sekundách som zostala prekvapená, že to naozaj spravil, no hneď som sa spamätala a na moje obrovské prekvapenie som začala spolupracovať. Vážne som mu ten bozk opätovala?

Harryho som si za ten čas čo sme sa poznali naozaj obľúbila a bola som rada, že sa z nás stali priatelia, no nikdy som ho nebrala ako niečo viac. Preto ma aj prekvapilo, že on to berie inak. Obzvlášť keď som vedela aký životný štýl viedol.

"Anne..." Vydýchol mi zúfalo do pier a pomaly sa odtiahol. "Nemôžem..."

"Prečo si mi nič nepovedal? Myslel si si, že to..."

"Mala by si sa vrátiť za Louisom." Otočil sa mi chrbtom a mne sa tak naskytol pohľad na jeho napnuté svaly.

"Harry..."

"Choď, prosím ťa!"

"Môžeš mi sakra aspoň odpovedať na otázku?" Zvýšila som už hlas, na čo sa znova na mňa pozrel.

"Nepovedal som ti nič, lebo ťa doprdele nechcem stratiť! Radšej budem len obyčajným 'kamarátom', ako by som mal o teba prísť. Ja ťa proste vo svojom živote potrebujem! Aj keď len ako kamarátku."

"To si naozaj myslíš, že keby som to vedela, tak by som sa s tebou prestala priateliť? To ma asi dobre nepoznáš! Veď je to smiešne!" Zasmiala som sa ironicky. "Ako dlho?"

"Anne, prosím, vráť sa za Louisom. Prišiel len kvôli tebe a..."

"On prišiel kvôli mne a ty si prišiel so mnou! On sa tri mesiace neozval a ty si tie tri mesiace bol pri mne! On chcel zabiť moje dieťa a ty si ma podporoval, keď som sa rozhodla si ho nechať! Mám pokračovať?" Zamračila som sa naňho.

"To je síce pravda, ale teraz je tu a mali by ste sa porozprávať. Už by ste si mali konečne priznať čo k sebe cítite! Čakáte spolu dieťa, preboha a nedokážete si vyjasniť veci medzi sebou. Ste tak tvrdohlavý..."

"Ale ty..."

"Na mňa sa vykašli. Som v pohode." Usmial sa na mňa ako to vedel len on, no jeho oči boli plné smútku. A to len kvôli mne.

"Harry..." Šepla som smutne jeho meno a svojou drobnou dlaňou ho pohladila po líci na čo privrel oči.

"Choď!" Tiež zašepkal a úprimne mi pozrel do očí. "Choď za ním. Ja sa vrátim do New Yorku."

"Ale..." Nechcela som aby odišiel. Veď sme predsa spolu prišli, tak sme sa mali spolu aj vrátiť. "Prišli sme predsa spolu." Po tvári mi stiekla jedna slaná slza, ktorú Harry hneď zotrel palcom. Nikdy sa mu nepáčilo, keď som plakala.

"Hej! Neodídem predsa navždy, Anne. Aj naďalej tu pre teba budem, budeme v kontakte. Dám si len na nejaký čas trochu odstup." Usmial sa a ja som sa mu v ten moment hodila okolo krku.