Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆32. Chapter◆

◆O TÝŽDEŇ NESKÔR◆
◆Anne◆

Už je to skoro týždeň od tej hádky s Louisom pri ktorej mi dal facku. Celý ten čas som sa mu snažila čo najviac vyhýbať a všetok čas som trávila s jeho mladšími sestrami, alebo s Harrym. Za tých pár dní sme sa ešte viac skamarádili a skoro stále sa na niečom smiali. Za to s Louisom som za celý ten týždeň prehovorila asi len päť krátkych viet. A ani pri jednej sa mi nepokúsil ospravedlniť. Veď na čo, že? Upokojovalo ma len to, že už o dva dni sme sa mali vrátiť do Londýna a ja som si tak konečne mohla žiť svoj vlastný život. Život bez Louisa Tomlinsona!

"Ann, Ann! Musíš mi poradiť!" Prirútila sa zrazu ku mne Lottie a zvalila sa vedľa mňa na koženú pohovku aj s nejakými dvoma krabičkami.

"O čo ide?" Pozrela som na ňu zvedavo.

"Nooo ako už asi vieš, tak moj brat bude mať zajtra narodeniny a okrem oslavy, ktorú mu plánujeme je treba aj darčeky? A ja sa...."

"Počkať čo? Louis má zajtra narodeniny?"

"On ti to nepovedal?" Iba som pokrútila hlavou a ona si povzdychla. "To je celý môj bratček. Nikdy nemal rád svoje narodeniny. Ale k veci! Našla som tieto dve úžasné kravaty a neviem sa rozhodnúť, ktorú mu mám dať. Prosím pomôž mi. Ty si s ním teraz častejšie a vieš čo nosí. Mne osobne sa páči táto sivo-modrá, ale ani táto vínovo červená s bielym prelyvom nie je zlá. Čo ty na to?" Ukazovala mi nadšene obe kravaty v krabičkách a úprimne som nemala ani páru o tom, ktorá by sa Louisovi mohla páčiť. Nepoznala som jeho vkus. Viem že v práci nosí obleky, ale odkiaľ som mala vedieť čo sa mu páči a čo nie? Veď spolu ani naozaj nechodíme.

"Ja neviem Charlotte. Obe sú krásne, ale vážne netuším ktorá by sa mu páčila viac. Ja by som asi tiež vybrala tú sivú, ale to je len môj názor." Povedala som jej pravdivo a zadívala sa na svoje ruky v ktorých som držala hrnček s teplým čajom.

"Deje sa niečo Ann?"

"Čo? Nie!" Pokrútila som hlavou a slabo sa na ňu usmiala. Veď čo som jej mala povedať? Že celý môj vzťah s Louisom je len fraška a že ich vlastne celý čas len vodíme za nos?

"Všimla som si, že je medzi tebou a Louisom nejaké napätie. Zase bol hrubý? Spravil ti niečo?"

"Nie, nič mi nespravil." Zaklamala som. Veď to bola len jedna facka. "Všetko je v pohode."

"A čo Harry? Trávite spolu veľa času..."

"Sme len kamaráti." Usmiala som sa. "Nechcete nejak pomôcť s tou oslavou?" Radšej som to zahovorila.

"Nie. Všetko je už vybavené. Ty máš len jedinú úlohu. Nahodiť sa do nejakých pekných večerných šiat a prísť tam." Žmurkla a postavila sa.

"Ja tu ale nemám nič také na seba. V Paríži som síce bola s Louisom na pár akciách, ale nemusela som mať na sebe večerné šaty." Zamračila som sa. Hovorila som pravdu. Keď sme s Louisom chodili po tých prehliadkách, tak som mala na sebe len nejaké jednoduché šaty, alebo nohavicový kostým. Žiadne večerné šaty, alebo tak. "Myslíš, že by som sa odtiaľto nejak dostala do nejakého mesta?"

"Určite. Poviem Louisovi a....?"

"Nie! Louisovi nie! Radšej by som šla s niekým iným. Veď vieš. Chcela by som Louisovi kúpiť nejaký darček a keby šiel so mnou, tak...."

"Chápem! Nebolo by to prekvapenie. Tak môže ísť s tebou Harry. Dám vám pripraviť vrtuľník?"

"To by bolo super." Prikývla som. "Ja zájdem za Harrym." Usmiala som sa a vybrala sa k jeho apartmánu. Ešte že som presne vedela kde je ubytovaný.