Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆45. Chapter◆

◆O 3 MESIACE NESKÔR◆
◆Anne◆

Od toho dňa čo som Louisovi povedala o bábätku prešli tri mesiace a ani neviem ako. V škole mi začalo skúškové obdobie, takže som skoro všetok voľný čas trávila zahrabaná v knihách, Harry mi vždy keď bol v meste robil nejaký zábavný program, aby som náhodou nemala čas myslieť na smutné veci a ku všetkému sme sa ešte s Lisou pripravovali na svadbu Cloe a Philipa, ktorá mala byť už o pár dní....

"Čo tieto?" Ukázala mi moja kamarátka snáď už aj desiate šaty, ktoré mi vybrala a ja som znova pokrútila hlavou. Jej vkus je niekedy vážne divný.

"Niečo normálne tam nemáš? Toto na seba nedám!" Zamračila som sa znechutene na ten kus handry v jej rukách. "A potom, s tým mojím rastúcim bruchom by som sa do tohto už ani nenavliekla." Dodala som a zľahka sa po vypuklom brušku pohladila. Nebolo zatiaľ nijak veľké, no pomaly to už začínalo vidieť. Aj veci, ktoré som doposiaľ nosila mi začínali byť už tesné, hlavne džínsy.

"Anne, ukázala som ti toľko šiat a tebe sa žiadne nepáčia." Povzdychla si nešťastne.

"Chcela by som len niečo jednoduché. Nie takéto, ehm..." Pri pohľade na tie šaty som rozmýšľala, ako to povedať slušne. "... prehnane zdobené. Bude to predsa Cloen veľký deň. To ona má byť tá najkrajšia."

"Fajn, tak ešte pozrieme niečo iné." Venovala mi úsmev a znova sa otočila ku stojanu so šatami. "Inak, už si sa pýtala Harryho či ti bude na svadbe robiť ten doprovod?"

"Nie a ani sa ho nebudem pýtať."

"Prečo nie? Anne! Nepôjdeš tam predsa sama."

"Nechcem Harryho zbytočne otravovať. Už tak mi venuje až priveľa zo svojho voľného času. Za posledné týždne je viac v Londýne, ako doma v New Yorku. Občas uvažujem či je viac kamarátom mne, alebo jemu... Louisovi."

"Neozval sa ti?" Pozrela na mňa smutne a ja som pokrútila hlavou.

"Každý deň mi posiela kvety, ale inak nie. Ale ja som ani nič iné nečakala. Nemali sme spolu ozajstný vzťah, takže ho nemám prečo zaujímať."

"Čakáš jeho dieťa, preboha!"

"To je síce pravda, ale on sám mi dal jasne najavo, že ho nechce." Mykla som nad tým ľahostajne plecom. "Načo ho mám stále riešiť a zbytočne si robiť stresy, keď nemá záujem? Nepotrebujem ho vo svojom živote, veď mám okolo seba kopec iných ľudí, ktorí sú mi obrovskou oporou."

"Máš pravdu! A preto si myslím, že by si Harrymu mala zavolať, pretože veľmi dobre vieš, že ak tam pôjdeš sama, tak ti to Cloe bude pripomínať do konca života."

"Ja viem, ale..." Moje námietky boli zrazu prerušené mojím vyzváňajúcim mobilom. Okamžite som si ho vytiahla z tašky a pri pohľade na meno volajúceho som si povzdychla.

"My o vlku..." Poznamenala pobavene moja treštená kamarátka a ja som s prevrátením očí hovor prijala.

"Ahoj Harry."

"Čau mamina! Čo dnes robíš? Máš čas?"

"Som s Lisou. Kupujeme nejaké veci.."

"Uuu. Výbavičku? V ktorom ste obchode? Prídem po vás."

"Sme vo Westfielde, ale nekupujeme výbavičku...."

"Spýtaj sa ho to!" Šepla mi Lisa so zamračeným pohľadom, no ja som len pokrútila hlavou a otočila sa jej chrbtom. Čo som však nečakala, bolo keď mi vytrhla mobil z ruky a následne si ho priložila ku uchu. "Ahoj Harry. To som ja, Lisa..."