Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆28. Chapter◆

◆Anne◆

Nemo som tam zostala stáť, hľadiac na zatvorené dvere, ktorými len pred malou chvíľou Louis prešiel a premýšľala čo ďalej. Vedela som, že ideme na hory, no nečakala som že budem musieť ísť aj na svah. Na lyžiach som stála asi len raz v živote aj to ešte na základnej škole a už vtedy som tomu nevedela prísť na chuť. Tak prečo to mám teraz meniť? Radšej by som sa zahrabala do teplých perín a vyliezla z nich až pred večerou, ako ísť do tej zimy.

S povzdychom som si zaliezla do kúpeľne a rýchlo zo seba zhodila svoje mäkké tepláky aj s tielkom. Chcela som si dať najskôr sprchu, ale na čo by som riskovala, že by sa Louis naštval keby dlho čakal, že? Navliekla som sa do čiernych lyžiarskych nohavíc, ktoré mi Louis zaobstaral ešte minulý týždeň a do môjho obľúbeného sivého svetra a vrátila sa do našej spálne. Obula som si zimné topánky, obliekla bundu s teplým šálom a čiapkou a dlhými krokmi vybehla z nášho apartmánu. Zbehla som schody a už pomalšie vyšla do chladného, ale za to slnečného rána.

"Tak som tu." Zamrmlala som s pohľadom upreným na Louisa, ktorý sa momentálne opieral o kovové zábradlie a ani si nevšimol mojej prítomnosti. "Louis?" Oslovila som ho znova, hlasnejšie a až vtedy sa za mnou otočil.

"Pripravená naučiť sa lyžovať?"

"Keď poviem NIE môžem sa vrátiť do izby?"

"Nie!" Pokrútil hlavou a vzal ma za ruku. "Tak poď. Najskôr si požičiame lyže." Dodal a ťahal ma k akejsi chate, kde pravdepodobne prenajímajú lyžiarske potreby pre turistov.

"Louis stalo sa niečo?"

"Moja matka sa stala. Ale to nerieš."

V požičovni sme si vybrali lyže s lyžiarkami a spoločne sa presunuli k lanovke. Našťastie tu bola taká tá sedačková lanovka a ja som sa aspoň nemusela trápiť s tým ako nastúpiť na kotvu. Určite by som sa len nejak strápnila.

"Kde je vlastne Lottie s Codym? Nemali ísť s nami?" Pozrela som zvedavo na Louisa, zatiaľ čo mi pomáhal so zapínaním na lyžiach.

"Niekde na svahu." Mykol plecom a keď konečne pripol aj poslednú sponu postavil sa. "Povedal som im nech idú dnes bez nás. Iba by sme ich zdržovali, kým sa to naučíš."

"Aha."

"Stála si už vôbec niekedy na lyžiach?" Otočil sa znova ku mne po tom čo si svoje lyže zapichol do snehu.

"Asi len raz, ale to ešte na základnej škole." Priznala som.

"Fajn. Nateraz to skúsiš pár krát len na tomto malom kopčeku. Neskôr si to spolu zídeme celé." Uškrnul sa a podišiel úplne ku mne. "Pokrč nohy a trochu sa predkloň."

"Takto?" Spravila som čo odo mňa žiadal a on sa spokojne usmial.

"Táto tvoja póza vyzerá dosť zaujímavo, ale áno. Takto." Zasmial sa a pomohol mi nasmerovať sa priamo na menší svah. "Teraz sa palicami odraz a skús zísť tento kopček. Hlavne sa snaž udržať na nohách."

"Čo keď spadnem?"

"Nespadneš! A teraz sa odraz!" Rozkázal a ja som sa s povzdychom zľahka odrazila.

Hrozne som sa bála, že nejak nešikovne spadnem a zlomím si nohu, ak nie ešte niečo horšie. Usilovne som sa preto sústredila na svah predo mnou a snažila sa nevnímať všetkých tých ľudí okolo, ktorí sa rozhodli spríjemniť si deň lyžovaním, ako na mňa hľadia ako na blázna. Sústredila som sa na to čo najdlhšie sa udržať na nohách a pri tom som dávala pozor, aby som niekoho nezrazila k zemi, pri čom som si ani nevšimla, že sa pomaly blížim do cieľa. A v tom som si uvedomila, že netuším ako mám zastaviť.