Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆26. Chapter◆

◆O TÝŽDEŇ NESKÔR◆
◆Anne◆

Od toho večera čo mi Louis v opilosti povedal, že ho nesmiem nechať samého a že ma potrebuje sme sa o tom viac nebavili. Veď on si to pravdepodobne ani nepamätá a ja som nemala potrebu sa ho na to pýtať. V ten večer som mu len pomohla dostať sa z toho baru do postele a viac som to neriešila. Ďalší deň sa zobudil až na obed, no to som už ja bola oblečená a odchádzala do mesta. V podstate sme sa videli až večer, keď sme išli na ďalšiu prehliadku, no ani tam sme toho nijak moc nenahovorili. Akoby sme tam ani neboli spolu. A takto to vlastne išlo celý čas čo sme boli v meste.

"Dnes si nič neplánuj."

"Čo? Prečo?" Zmätene som sa otočila za Louisom, ktorý práve vyšiel z kúpeľne len s uterákom okolo pásu. "Sme tu posledný deň a ja som chcela ísť..."

"Kam? Za ten týždeň si musela vidieť toto mesto aj odzadu." Uškrnul sa a zo skrine si vytiahol akési tričko a rifle. "Proste si nerob plány. Chcem ťa niekam vziať."

"Kam? Niekam do lesa, kde ma zabiješ a zakopeš, aby ma nikto viac nenašiel?" Zatvárila som sa kyslo.

"Keď neprestaneš byť uštipačná, tak aj na to príde." Prevrátil očami. "Ale nie nechcem ťa brať do žiadneho lesa. Neboj sa, bude sa ti to páčiť. Obleč si niečo pohodlné a teplé. A priprav sa, že pôjdeme metrom." Dodal a vrátil sa späť do kúpeľne, aby sa obliekol.

"Metrom?" Vypadlo zo mňa prekvapene. "Veľký pán riaditeľ Louis Tomlinson pôjde metrom?"

"Máš s tým problém?" Zamračil sa na mňa, keď sa vrátil.

"Ja? Nie." Pokrútila som so smiechom hlavou a tentoraz som sa v kúpeľni zavrela ja.

◆ ◆ ◆

"Tak už mi povieš kam to ideme?" Pozrela som zvedavo na Louisa, ktorý práve zaujato študoval informačné tabule. Už vyše hodiny sme sa motali v útrobách Parížskeho metra, niekoľko krát prestupovali z jednej linky na druhú a ja som ešte stále netušila kam ideme. Miestami som mala pocit, že ma chce vážne zaviesť na nejaké opustené miesto, kde by sa ma ľahko zbavil.

"Keď ešte vydržíš, tak sa to o chvíľu dozvieš. Už nás čaká len jeden vlak. Odchádza za tri minúty, tak poď nech ho stihneme." Vzal ma za ruku a ja som ho s povzdychom následovala na ďalšie nástupište, kde sme hneď nastúpili do ďalšieho vlaku. Neznášam prekvapenia.

"To musíš okolo toho robiť také tajnosti?"

"A ty musíš byť stále taká zvedavá?" Zasmial sa a stiahol si ma na kolená pri čom som od prekvapenia mierne vypískla.

"Len nemám rada prekvapenia."

"Toto sa ti bude páčiť. Užijeme si tu spolu pekný posledný deň." Žmurkol na mňa a viac sa natiahol k môjmu krku, aby tam zanechal malý vlhký bozk.

"Kto si a čo si spravil s tým drzým a protivným Louisom Tomlinsonom?"

"Nechcela si snáď celý čas, aby som bol takýto?" Spýtal sa hravo a ja som sklonila hlavu. Samozrejme že som chcela, aby bol takýto a nie neustále so zlou náladou. "Sme na mieste." Šepol mi pri uchu a zľahka ma znova postavil na nohy. Opäť ma vzal za ruku a spolu s ostatnými cestujúcimi sme si drali cestu von z metra.

"Kde to sme?" Spýtala som sa, keď sme sa dostali na povrch a ja som stále nevidela nič zvláštne.

"Pozri sa za seba." Uškrnul sa a ja som tak hneď spravila. Doprdele!