Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆22. Chapter◆

◆Anne◆

"V poriadku?" Spýtal sa ma Louis a podal mi šálku s horúcim čajom, ktorý mi bol pred chvíľou pripraviť, zatiaľ čo ja som sedela schúlená na jeho gauči.

"Vďaka." Slabo som sa usmiala. "Budem v poriadku." Prikývla som.

Po tom incidente s Erikom ma vzal ku sebe za čo som mu bola naozaj vďačná. Nechcela som ísť domov, kde by som musela znova všetko vysvetľovať Marcovi a ani som nechcela byť sama. Bála som sa. Bála som sa, že by si ma Erik niekde našiel a niečo mi spravil. Je šialený.

"Už mi povieš, čo to bolo za debila?" Prisadol si ku mne a zľahka ma pohladil po líci. Odkedy je taký starostlivý?

"Môj - môj ex." Vysúkala som zo seba roztrasene.

"Tvoj čo?"

"Ex..."

"Ja som ťa počul!" Zavrčal a postavil sa. "To si vážne mala niečo s takýmto kreténom?"

"Erik ne - nebol vždy takýto." Vzlykla som. "Spoznali sme sa krátko po tom ako som sa sem presťahovala. Boli sme priatelia a po roku sme sa dali dokopy. Erik bol vždy pozorný, zábavný, milý a chápajúci priateľ. Chodili sme spolu dva roky, no mesiac pred naším rozchodom akoby mu preplo. Začal piť a fajčiť, stretával sa s akýmisi divnými ľuďmi a ako bonus si vždy svoju zlosť vybil na mne. Ja som ho milovala a on ma mlátil. Až Marco s Lisou ma donútili od neho odísť..."

"Hajzel!" Zamračil sa. Irónia? On sám ma síce nikdy neudrel, no ani nebol vždy najpríjemnejší.

"Najhoršie na tom je, že som s ním čakala dieťa a - a prišla som oň..." Naplno som sa rozplakala. Konečne som to tajomstvo zo seba dostala. O bábätku nevedeli ani Lisa s Marcom. Ani neviem prečo som to povedala práve Louisovi, ale uľavilo sa mi. "Keď odišiel myslela som si, že ho už nikdy neuvidím. Myslela som, že táto kapitola môjho života sa jeho odchodom nadobro uzavrela, ale on sa vrátil a..."

"Hej! To bude dobré, len neplač." Prisadol si späť ku mne a silno ma objal. "Neublíži ti!"

"Sľubuješ?" Zaklonila som mierne hlavu, aby som mu videla do tváre.

"Sľubujem." Mierne sa usmial a palcom mi z líc zotrel neposedné slzy. "Poď so mnou. Viem čo ti pomôže ukľudniť sa." Vzal ma za ruku a viedol ma niekam na poschodie. Presnejšie do kúpeľne.

"Čo v kúpeľni?" Pozerala som naňho nechápavo.

"Vyzleč si veci! Napustím ti vaňu. Horúci kúpeľ vždy pomôže." Vysvetlil a otočil sa ku vani, kde dal napúšťať horúcu vodu. Usmiala som sa nad jeho gestom a začala si vyzliekať svoje veci. Mal pravdu! Horúci kúpeľ vždy pomôže. "Keď budeš hotová, tak na poličke je čistá osuška." Zastavil vodu a bez toho aby sa na mňa čo i len pozrel sa vydal ku dverám.

"Lou - Louis..." Oslovila som ho mierne chrapľavým hlasom a on zastal v pohybe. "Zostaneš tu so mnou? Prosím."

"Fajn! Keď chceš." Prikývol a začal sa vyzliekať.

◆ ◆ ◆

Takéto chvíľky, ako je táto by som brala stále. Len tak ležať vo vani a na nič nemyslieť. Úplne vypustiť z hlavy všetky svoje problémy.

"Louis?" Oslovila som ho potichu, keď mi už nejakú tu chvíľu zľahka prechádzal mäkkou hubkou po nahej pokožke a ja som pri tom so zatvorenými očami spokojne oddychovala na jeho hrudi.

"Hm?"

"Prečo si dnes bol vlastne v mojej škole?"

"Prišiel som po teba."