Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆33. Chapter◆

◆Louis◆

"Kde je, Charlotte?" Zavrčal som smerom k mojej sestre pretože mi bolo jasné, že ako jediná bude presne vedieť kde sa Anne nachádza. Za posledné dni sa z nich stali obrovské kamarátky.

"Upokoj sa bratček, áno?!"

"Nehovor mi, že sa mám upokojiť! Je takmer osem hodín a ona tu nie je! A niečo mi hovorí, že práve ty vieš kde je! Takže?"

"Áno viem kde je." Prevrátila nado mnou otrávene očami. "Anne si len potrebovala niečo vybaviť v meste, tak som jej pomohla vybaviť vrtuľník, aby si tam mohla zájsť. Určite sa každú chvíľu vráti."

"Tak ona si potrebovala vybaviť niečo v meste?" Pozrel som na ňu prekvapene. "A to šla akože sama? Keď sa tu vôbec nevyzná?"

"Louis! Kľud! Anne nešla sama..."

"S kým šla?" Spýtal som sa so zaťatymi zubami. Nejak som odpoveď už tušil, no chcel som si to potvrdiť.

"Šiel s ňou Harry." Vydýchla šepotom.

"Charlotte! Prečo si ju doprdele nechala ísť samú s Haroldom?"

"Nechápem čo máš za problém. Anne predsa nie je malá! Dokáže sa o seba postarať aj sama. A potom, pokiaľ viem tak Harry je náš kamarát."

"Bol! Si slepá? Nevidíš o čo Haroldovi ide?"

"No očividne nevidím to čo ty! Harry sa len snaží byť Anne dobrým kamarátom a byť jej na blízku, zatiaľ čo ty si tu žiješ vo svojej snobskej bubline a totálne ju ignoruješ. Spamätaj sa bratček, lebo ju nadobro stratíš."

"Bacha na jazyk Charlotte! Si moja sestra a ja ťa mám rád, ale takto sa..." Môj monológ zrazu prerušil veselý smiech a moje svaly sa pri tom zvuku automaticky naply.

"Ale nie vážne! Naozaj sa to..." Otočil som sa za jej zvonivým hlasom a môj pohľad okamžite padol na jej drobnú postavu, zavesenú na Harrym. Očividne sa na niečom dobre bavili. "Och! Ahojte." Milo sa na nás usmiala.

"Ahojte." Odzdravila ich moja sestra veselo zatiaľ čo ja som ich len so zamračeným pohľadom sledoval. "Zohnali ste všetko čo ste potrebovali?"

"Jasné. Aj niečo na viac." Zasmiala sa a pozrela na Harryho, ktorý len prikývol a pozrel na mňa. "Idete na večeru?"

"Jasné. Pridáte sa?"

"Nie som hladný, ale dezert si dám." Uškrnul sa na ňu Harry.

"Mňa dneska ospravedlnte. Pôjdem si dať asi dlhý kúpeľ. Tie nákupy ma nejak zmohli." Usmiala sa Ann a od Harryho si prevzala všetky tašky. "Ďakujem Harry za tie nákupy."

"To nestojí za reč zlato. Teraz si choď oddýchnuť." Žmurkol na ňu a potom sa so Charlotte vydal do jedálne. On na ňu naozaj žmurkol?

"Dobre..." Šepla si pre seba, poupravila si tašky v rukách a bez slova ma obišla. Akoby som bol len vzduch! Nevenovala mi ani jeden skurvený pohľad!

"Anne!" Zavolal som za ňou, no neotočila sa. Totálne ma ignorovala.

Naštvane som si prehrabol vlasy a pohľadom sledoval jej vzdiaľujúci sa chrbát. Ja viem že sa občas správam ako totálny parchant, no nikdy som nechcel udrieť ženu. A o to viac ma sralo, že u Anne som to nezvládol a udrel ju. Viem, som debil! No ospravedlňovať sa jej za to nemienim.

Charlotte s Harrym už boli niekde v jedálni, zrejme aj so zvyškom mojej rodiny a ja som sa nakoniec rozhodol namiesto večere vrátiť späť do apartmánu za Anne.