Proposal [Louis Tomlinson] ✔

◆44. Chapter◆

◆Anne◆

"Čo to je?" Mračila som sa na úzky papierik vo svojích rukách a odmietala sa pozrieť do tých nebezky modrých očí, ktoré ma tak úpenlivo prepaľovali... Vo svojom vnútri som akosi tušila čo mi to dal, no po tom všetkom som si nejak nechcela pripustiť, že by toto Louis spravil. No asi som ho tak dobre nepoznala.

"Toto by na zákrok malo stačiť." Vysúkal zo seba a ja som naňho okamžite pozrela.

"Ty chceš aby..."

"Áno, chcem!" Založil si ruky na prsiach a s vážnou tvárou čakal na moju rekaciu. Toto predsa nemôže myslieť vážne!

"Harry, môžeš ma počkať vonku?" Poprosila som ho, no svoj pohľad som stále upierala na modrookého bruneta pred sebou.

"Ale..."

"Prosím!" Otočila som sa v krátkosti k nemu, aby som ho ubezpečila, že budem v poriadku a on po krátkom prikývnutí odišiel. Dvere sa s rachotom zabuchli a ja som na malú chvíľu zavrela oči, pred tým ako som sa s nádychom znova otočila k Louisovi. "Po tom všetkom čo som ti o sebe povedala, chceš aby som išla na potrat? Vážne? Zverila som ti aj také veci o ktorých nevedia ani moji najlepší priatelia! Vieš akými svinstvami som si prešla pri Erikovi a ty tu teraz odo mňa žiadaš, aby som dobrovoľne zabila svoje dieťa? Vedela som, že pre teba nič neznamenám, no nemyslela som si, že sa znížiš až k tomuto. Vieš čo si môžeš s týmto?" Zamávala som mu s lístkom - na ktorom bola naškrabaná akási nehorázne vysoká suma - pred tvárou a následne ho roztrhala na malé kúsky. "Môžeš si tie svoje sprosté peniaze niekam strčiť! Ja ich nepotrebujem!"

"Anne..."

"Nie, už žiadna 'Anne'." Pokrútila som hlavou. Chcelo sa mi z toho všetkého plakať, no nemienila som mu spraviť takú radosť, že mu ukážem aká som slabá. "Vieš... Prišla som sem, len preto, že ma Harry prehovoril, aby som ti to povedala. Vraj by si to mal vedieť. No teraz vidím, že to bol omyl. Vôbec som sem nemala chodiť. To dieťa si nedám vziať a je mi jedno či ho chceš, alebo nie! My sme skončili!" Roztrhané kúsočky papiera som mu hodila pred nohy a vybehla von na chodbu, kde som to už nezvládla a s plačom sa zviezla pozdĺž steny až na zem.

"Preboha Anne!" Dobehol okamžite ku mne Harry a starostlivo si ma vtiahol do svojej náruče. "Čo ti spravil ten idiot? Mám ísť za...."

"Nie!" Pokrútila som hlavou a viac sa k nemu natisla. "Harry, ja som to nezvládla. Toto sa nemalo stať. Nikdy som nemala súhlasiť s tým nezmyslom. Nemala som si ho pustiť do života..." Šepkala som pláčlivo a svojimi slanými slzami pri tom zmáčala Harryho peknú bodkovanú košeľu.

"Pozri sa na mňa princezná!" Nadvyhol mi bradu a tým ma donútil mu pozrieť priamo do očí. Mal krásne oči. "Ty si nespravila nič zlé! Rozumieš? To Louis je idiot, keď nevidí aká si úžasná. Takže s tým prestaň! Nesmieš sa trápiť kvôli takému idiotovi. Jasné?" Pozeral mi úprimne do očí a ja som nakoniec prikývla. "Skvelé. Tak čo keby sme teraz odtiaľto vypadli? Starosti hodíme aspoň na chvíľu za hlavu a spravíme si ešte pekný deň. Hm?" Iba som mu znova prikývla a on mi pomohol postaviť sa na nohy.

Utrela som si zaslzené oči a spoločne sme opustili Tomlinsonovú firmu. Nasadli sme do auta a kým Harry štartoval, ja som sa ešte posledný krát otočila k známej vysokej budove. K budove, kde začali všetky tie klamstvá medzi mnou a Louisom.

"Tak, kam by si chcela ísť?" Pozrel na mňa Harry v krátkosti, keď sa zaradil za ostatné autá.

"Keby som nebola tehotná, tak ti poviem 'poďme sa niekam poriadne ožrať', ale takto..." Mykla som nad tým plecom a tiež naňho pozrela. "Asi by som sa najradšej s poriadnou porciou dobrej zmrzliny zahrabala do teplej deky a pustila si nejaký dobrý film."