Jeden z nich

4.Keby si len vedel drahý braček.

Ricci

,,Kde je?" Opýtal sa nasratý strýko. Bože môj, bolo len päť minút po deviatej hodine ráno a on už bol nasratý na celý svet.
,,Mešká." Zhodnotil Leo, pričom naďalej ťukal do mobilu."
,,Povedz nám, čo nevieme mudrlant." Odpalkoval som môjho mladšieho bračeka a odpil si z rannej kávy.
,,Začni Harington, nebudeme čakať, kým si sem uráči prísť. Aj tak nemá nárok na nič. Nič jej nepatrí."
,,To nebude možné, pán Michael zanechal presné inštrukcie." Ľadovým tónom mu odpovedal rodinný právnik.
Dnes už po tretíkrát otváram jej zložku v mobile. Tak s rodinou Michael nekomunikoval desať rokov, ale na Haringtona si našiel všetok čas sveta.
,,Ako často si chodil pred jeho smrťou k nemu domov?" Opýtal som sa.
,,Kam tým mierite Richard?" Zhlboka sa nadýchol.
,,Slečna Alissonová sa zúčastňovala vašich stretnutí?"
,,Nie, môžem vás všetkých ubezpečiť, že moje pracovné stretnutia s pánom Michaelom vždy prebiehali bez svedkov a diskrétne." Opáčil sa Harichton.

Martiney ju pár dni sledoval, z práce v nemocnici chodila rovno do bytu Michaela, v meste nemala nikoho okrem jej kamarátky, ktorá ju prišla občas pozrieť. Žiadne záznamy o tom, že by jedna z nich mala dieťa. Tak prečo sa z bytu môjho brata ozýval plač?
A prečo ma to zaujíma ? Zmenilo by sa niečo ?
Otvoril som správy a napísal Martineyovi, nech ju opäť sleduje.

Spomenul som si na stretnutie so strýkom. Približne  pred mesiacom za mnou prišiel do kancelárie, kde som bol zasypaný rozvodovým spisom jednej klientky, krorá chcela od svojho budúceho ex manžela vyrovnanie za spôsobenú ujmu, keď ho načapala s o dvadsať rokov mladšou ženou. Nečakane. Už veľmi dávno som zistil, že šťastne konce v tomto svete nemajú miesto.

Ale svoju prácu som miloval. Keď otec zomrel na rozsiahli nádor v mozgu, ja tomu hovorím karma, strýko sa ponúkol, že mi pomôže s obchodmi a ja som bol rád. Na svete som už veril len jemu a Leovi.

Najstarší už dávno zničil moju dôveru a náklonnosť k nemu. Nenávidel som ho keď odišiel. Nenávidel som ho, že nezobral aj mňa. Nenávidel som ho zato, že sa sa už nikdy nevrátil.

  V ten deň predo mňa strýko predložil USB kľúč a odišiel.

Na kľúči som našiel fotky mladého dievčaťa, ako vchádza do bytu k Michaelovi. Vsetky fotky mali na zadnej strane dátum a čas. Niekedy prišla večer a bola tam celú noc , niekedy len pár hodín, niekedy po ňu Michael poslal auto s tak čiernymi sklami, že do vnútra nebolo vidieť .

,,Už mesiace nikoho iného k sebe nepúšťa, len ju." Skonštatoval v ten deň.
,,A?" Nezaujato som odpovedal.
,,Vieš čo sa stane, keď príde jeho deň?"
,,Všetky firemné záležitosti prejdu na mňa." Stále som nechápal kam tým mieri, aj tak už všetko prechádzalo cezo mňa a strýka.
,,Spoločnosť môže viesť len takzvane pravý dedič rodu Stell,to áno, ale dom, pozemky, v ktorých vedieme biznis budú jej ak jej ich odkázal. Len sa pozri ako to ovplyvní naše podnikanie. " Videl som na ňom ako zostarol za posledné mesiace, ako všetko čo sa týkalo Michaela mu robilo len ďalšie vrásky na tvári.
,,Prečo by to robil?" Zaťal som čeľusť a ruky v päsť. ,,V rodinnom dome nebol cez osem rokov, nikdy sa o to nezaujímal." Konštatoval som už pokojne.
,,Využila ho. Potrebuje peniaze. A teraz keď ho zdravý rozum opustil, chce sa dostať k rýchlym peniazom."
,,Tak napadneme poslednú vôľu Michaela na základe nepríčetnosti."
Pozeral som na jej fotku a znova to vo mne vrelo. Bola pekná, ale nie výnimočná. Pekných žien bolo na svete dosť.
Nesralo ma, že si Michael zadovážil štetku, ale to, že naše dedičstvo , o ktoré aj tak nikdy nestal, o ktoré sa nikdy nestaral, chce vložiť do rúk nejakej zlatokopke, ktorá pred ním rozťahovala nohy posledné mesiace.

V tom sa dvere otvorili a v nich stála Stella v celej svojej kráse. Beriem späť, nebola pekná, bola skurvene krásna.
Na sebe mala čierne roztrhané ďžinsy, pod ktorými sa skrývali sieťované pančuchy, ktorých pás prevyšoval lem nohavíc, krátke čierne crop tričko a na ňom čierne sako. V tomto oblečení vyzerala tak mlado a rebelsky. Vlasy mala opäť kučeravé ako predtým na fotkách. Chýbali mi okuliare. Spomenul som si ako sa jej spodná pera zachvela pri pohľade na mňa a ako si tie okuliare posúvala vyššie po nose až mi v penise šklblo. Čo to kurva so mnou je ? Je to len obyčajná priživníčka, ktorá sa chce cez posteľ dostať k peniazom.

Videl som jej záznamy, rodičia mŕtvi, celý život odkázaná na strýka, žili z ruky do huby. V osemnástich sa odsťahovala späť do Seatlu. Martiney mi tiez poslal jej bankové záznamy, brat pred rokom zaplatil všetky jej dlhy, pravidelne jej na účet posielal prachy.

Pohľadom preletela po miestnosti a keď spočinula na mne, drzo som sa uškliabol. Jej pohľad ihneď prešiel na Haringtona, ktorému venovala úprimný úsmev.