Jeden z nich

47. Epilóg

Ricci

                   O dva mesiace

Opieral som sa o kuchynský pult a vychutnával si rannú kávu. Ráno som si stihol s Leom zaboxovať a teraz čakám, kým započujem Stelline kroky blížiace sa do kuchyne.
Zatiaľ nič.
Seriem na to.
Kávu som odložil na stôl a vybral sa naspäť do mojej spálne. Vlastne do našej. Keď ju pustili z nemocnice, okamžite som ju nasťahoval ku mne.
Odchýlil som dvere a videl som ju stále spať v posteli. Vlasy mala rozložené na vankúši  ako japonský vejár. Pred mesiacom si dlhé vlasy skrátila a zafarbila si blond pramene na svoju prirodzenú hnedú.
Odhrnul som jej vlasy z tváre a pobozkal na spánok. Trochu sa pohmírila, ale nezobudili sa. Prikrývka jej končila pod prsiami a ja som jej ju stiahol nižšie. Veľké tričko mala skrčené a odhaľovalo jej brucho. Rana na bruchu už bola zahojená, ale ružová jazva bola stále viditeľná. Nadvihol som sa nad ňu a drobnými bozkami som jej posial telo. Cítil som ako sa pod mojimi perami mrví. Vedel som, že už je hore a len náročky neotvára oči. Stiahol som jej nohavičky a hlavu jej zaboril do štrbinky. Pohľadom som sledoval ako rýchlo otvorila oči a ústa sa jej pootvorili. Vsal som jej klitoris do kým hlasito nestenala. Rukou mi ťahala vlasy. Strniskom som jej citlivé miesto poškriabal. Keď sa mi spravila na ústach telo jej trhalo. Sám pre seba som sa usmial. To to by som mohol robiť cely život. Samotná myšlienka ma prekvapila.

Po dlhom čase som bol šťastný a spokojný. Stále nebol vyriešený problém s Antóniom, ale Stella všetky dokumenty odovzdala polícii a tak som neveril, že sa v blízkej budúcnosti zjaví v štátoch. Stella sa tiež rozhodla nájdenú záveť spáliť. Podľa jej slov sa Michael nakoniec rozhodol inak. Neviem, nikdy som denník nečítal a ani som o to nestál. Táto kapitola bola už pre mňa uzatvorená. Spísali sme spoločne dedične právo a to keď bude Mia plnoletá získa, čo jej právom prináleží. Nikdy som nemal v pláne urobiť inak.
Leo sa naďalej poflakoval a svoje miesto v čele spoločnosti odmietol. Nechali sme to otvorené a možno časom keď konečne dospeje.
Ktovie.

Keď Stellin orgazmus ustál potiahla ma za vlasy a privlastnila si moje pery. Nohy mi obtočila okolo pásu a nasmerovala môj stoporený penis do nej.
,,Takéto rána chcem častejšie." Zastonala mi do pier a ja som začal prirážať. Naše vzdychy sa pretínali a pot sa nám zlieval do jedného.
,,Čo tak každý deň?" Opýtal som sa a perami som zaútočil na jej krk.
,,Aj večer."  Zachichotala sa.
Prerušil som náš bozk a pozrel sa do jej zelených očí.
,,Navždy."
Tvár jej na chvíľu skamenela a potom sa jej na nej rozlial úsmev.
,,Navždy." Zopakovala a ja som vedel, že ma táto žena raz privedie do hrobu. Ale za ten risk to určite stálo.

                                 KONIEC

  POĎAKOVANIE

Ďakujem všetkým, ktorý to zvládli až sem. :)
Dúfam, že ste si Stellin a Ricciho príbeh užili.
Popravde ma nikdy nenapadlo, že ma to bude tak baviť, že sa príbeh napíše aj sám a v takej rýchlosti.

Ďaľší príbeh čoskoro ;)