Jeden z nich

20. Keď sa snažíš vrátiť do zabehnutých kolají.

Stella

Od toho okamžiku v pracovni ubehol skoro týždeň. Keď ma zdravý rozum konečne dobehol uvedomila som si, že nebol najlepší nápad vyspať sa s človekom, s ktorým musíte aj naďalej žiť pod jednou strechou.
Každý deň som sa snažila Riccimu vyhýbať a musím povedať, že sa mi to aj celkom darilo.
Nemohla som sama sebe uveriť, že po tom intímnom okamžiku som si na seba rýchlo obliekla podprsenku a šaty, nohavičky som nevedela nájsť tak som sa na ne vykašľala, povedala som Riccimu ďakujem a vybehla som z kancelárie. Síce na mňa ešte zavolal, ale ani som sa neotočila a zabuchla dvere za mnou. Odvtedy sa snažím naňho nenatrafiť. Veľmi dospelé. Pri tom som vyštartovala po ňom ja. V ten večer keď sa vrátil z kancelárie mi dvakrát klopal na dvere. Statočne som sa robila, že spím. Celu noc som sa zúfalo snažila zaspať, ale nešlo to. Ráno som ho začula ako nazrel do mojej izby a keď videl, že sa nehybem odišiel. S Miou sme sa cely deň hrali a volali sme cez videohovor s Nicol. Nevedela som sa dočkať kedy sa už vráti. Poobede sme sa s Miou vytratili do mesta a vrátili sa až v pozdných hodinách. V tento deň som sa mu úspešne vyhla. Jeden deň za mnou, milión predo mnou. Večer keď som už bola v posteli, pipla mi správa.

Ricci: Aká je asi pravdepodobnosť, že sa ti podarí vyhýbať sa mi ešte osemnásť rokov?

Ja: Celkom slušná, keď budeš spolupracovať.

Ricci: Ešte stále mám chuť tvojej kundičky na jazyku.

Ja: Tak si ju udrž v pamäti, viackrát ju totiž neochutnáš. ;)

Ricci: Sama tomu neveríš. Už teraz viem, že budeš prosiť.

Ja: Stavíme sa?

Ricci: Nevydržíš ani týždeň a už budeš mať môjho vtáka v ústach. Sama. Dobrovoľne.

Ďalšie ráno som vzala Miu na testy. Ricci už doma nebol. Každé ráno odchádzal v skorých hodinách a vracal sa neskoro večer. Keď sme na seba náhodou v dome narazili, prehodil so mnou len zdvorilostne pár slov a s otravným úsmevom sa zas vyparil. Leo s nami každý deň raňajkoval a potom tiež zmizol. Občas si na pár hodín vzal Miu a odišli spolu na výlet. Vždy ma volal s nimi , ale chcela som aby si Mia naňho zvykla.

O dva dni si ma lekár zavolal kvôli výsledkom testov. Miu v tento deň strážila pani Camilová. V ordinácii na mňa okrem lekára čakal aj Ricci. Prvýkrát som ho videla v rifliach a tričku. Dokonca aj obyčajné rifle na ňom vyzerali božský.
Oboch som pozdravila a sadla si vedľa Ricciho do kresla.
Lekár začal niečo vysvetľovať, ale ja som sa nedokázala na nič sústrediť len na Ricciho vôňu a jejo blízkosť. Každú noc som si predstavovala ako ma preťahuje. Som stratená.
,,Ďakujem za Vaše služby." Počula som povedať Ricciho ale vôbec som nepočúvala čo doktor hovoril. Nechápavo som na oboch pozerala. Ricci si všimol, že nemám vôbec šajnu a o čom sa bavili.
,,Stella dnes si nejaká stratená vo svojej peknej hlavičke, na čo myslíš?" A lišiacky zdvihol jedno obočie v pobavení.
Na teba. Ako máš hlavu medzi mojimi nohami.
,,Na to, že ešte vybehnem na chirurgické oddelenie a opýtam sa či by som sa mohla vrátiť do práce." Zaklamala som, aj keď to vôbec nebol zlý nápad. Nemôžem to donekonečna odkladať. Musím žiť aj svoj život.
,,Miina DNA je zhodná s Michaelovov." Zopakoval mi Ricci, čo skonštatoval doktor.
,,Aké nečakané." Sucho som odpovedala. Lekár sa postavil, pozdravil nás a odišiel.
Tiež som vstala na odchod, keď ma so svojim mohutným telom zastavil Ricci.
,,Načo si naozaj myslela?"
,,To teba nemusí zaujímať."
,,Myslela si na to ako veľmi chceš môjho vtáka v tvojej úzkej štrbinke ?" Oči sa mu túžobne leskli.
,,Myslela som na to, ako ti lámem väz." Sladko som sa usmiala na to sa on hrdelne zasmial. Pritiahol si ma bližšie a rukou mi zachytil vrecko džínsov. Cítila som jejo dych pri uchu a ako mi niečo vkladá do vrecka. Telo mi okamžite na jeho blízkosť reagovalo a srdce vynechalo zopár úderov. Pery sa mi pootvorili. Hľadela som naňho a chcela som mu rukou vkĺznuť do nohavíc. On sa len usmial.
,,Určite máš už nohavičky plné svojej vlhkosti."
Zaklipkala som očami a olizla si peru.
,,Vieš kde ma nájdeš keď budeš chcieť viac." V tom sa odtiahol a odišiel.