Jeden z nich

18. Keď všetko do seba začne zapadať.

Ricci

Po odchode z prístavu som sa nevedel prinútiť ísť domov. Všetko mi v hlave šrotovalo a pribúdali otázky, na ktoré som nemal odpovede. Namieril som si to do kancelárie. Vyhľadal som osobnú zložku Stelly a pátral po niečom čo mi dá konečne nejaké odpovede. Skutočne si ju Michael vybral?

Jej rodičia zomreli pri autonehode. Oficiálny záznam uvádzal ako dôvod zlyhanie bŕzd. Ich mená boli späté s aukciami v rôznych umeleckých galériách a predajom umenia. Chvíľku mi trvalo dať si dve a dve dokopy, než som v našich interných záznamoch zistil, že aj oni boli na našich výplatných listinách. Poprosil som nášho človeka u polícii nech mi pošle ich spis.
O hodinu som mal v e-mailovej schránke ich záznamy z vyšetrovania. Písalo sa tam, že sa v ich aute našli falzifikáty známych obrazov a ich majetok prepadol štátu. Jedinu dcéru vychoval strýko.

Rodičia jej zomreli pred osemnástimi rokmi.  V záznamoch našej firmy som nenašiel žiaden iný záznam, okrem toho, že sme im nepravidelne platili vyššie čiastky. To ma utvrdilo v tom , že to muselo byt niečo ilegálne. Chcel som vedieť viac, ale nevedel som kto by mi mohol pomôcť okrem Antónia. Potom ma napadlo čo, že Martiney už u nás pracoval, síce bol ešte mladé ucho, ale mohol by niečo vedieť. Bol jediný, ktorému som mohol ešte veriť.
Zdvihol som telefón a zavolal mu.
,,Prosím?" Ozval sa mi po pár sekundách.
,,Alissonovci, čo onich vieš?"
,,Mal by som ich poznať ?"
,,Obchodníci s umením, prevažne obrazmi. Pred osemnástimi rokmi mali automehodu. Našiel som záznam, že pre nás pracovali."
Na pár chvíľ bolo ticho a potom si všetko spojil.
,,Rodičia slečny Stelly, že ?
,,Bingo. Pamätáš sa na niečo z toho?"
,,Matne. Nebol som pri tom, ale chlapi vtedy hovorili o ukážkovom prípade, že so Steallovcami sa neradno zahrávať. Vtedy všetko išlo cez tvojho otca alebo strýka. Mal by si sa jeho opýtať."
No to tak v tejto situácii neprichádzalo do úvahy.
,,Takže sme ich my odpratali zo sveta?"
,,Išlo vtedy o niekoľko obrazov, ktoré nám síce doručili podľa objednávky, ale všetko to boli veľmi dobre spracované podvrhy."
,,Díky za info."

Vedela o tom Stella? Preto pristúpila na nejakú dohodu s Michaelom? Bolo to to, čo na nich mal Michael?

Aby toho nebolo málo v pracovnej schránke som našiel email od nového správcu Michaelovho dedičstva, ktorý sa chce s našou rodinou stretnúť zajtra poobede.

Čas pomaly plynul a ani neviem ako prebral som sa na sedačke v kancelárii. Krk som mal úplne stuhnutý a nástenné hodiny ukazovali niečo po piatej hodine ráno. Premohol som sa upratať všetky dokumenty, ktoré mi zostali rozhádzané ležať na stole.

Potreboval som sa poriadne vyspať.

O pol hodinu som zaparkoval auto pred domom. Všade bola ešte tma a doliehala na mňa únava. Ani neviem kedy som sa naposledy dobre vyspal. Chcel som sa vybrať rovno do spálne, ale tlmené svetlo z obývačky prebudilo moju zvedavosť. Televízor bol síce zapnutý, ale stanica nevysielala čo malo za následok len sivý, zrnitý obraz. Pohľadom som preletel po sedačke, na ktorej spal Leo a v jeho objatí Mia. Vedľa nich tvárou natočenou mojim smerom spala Stella. Jej zavreté viečka a pery mierne otvorené priťahovali moju pozornosť. Podišiel som bližšie k nej prešiel jej rukou po líci. Jej pokožka bola jemná a svetlá, len na čele sa jej lemovala modrozelená modrina. Hnev vo mne blčal vždy keď som si spomenul ako ju ten bastard držal pod krkom. Neviem kde sa vo mne objavilo to nutkanie ju chrániť. Pred pár dňami som ju nazval štetkou, o ktorú by som neoprel ani bicykel a dnes vždy keď ju vidím mám neudržateľnú túžbu jej jazykom prechádzať po krku a perami si vydlaždniť cestičku k jej rozkroku. Panebože. Skôr ako by som sa na ňu vrhol som vykročil preč z obývačky. Vedel som, že si ju Leo získal a naopak. Nemal som mu to za zlé aj keď som žiarlil jak blbec.