Jeden z nich

25. Keď si začínaš zvykať.

Stella

Ráno ma zo spánku prebrali posledné jesenné lúče slnka. Celu noc som sa prehadzovala v posteli a premietala si posledné dni.
Po dlhšej dobe som si spomenula na Michaela. Nové skutočnosti mi priniesli úplne nový pohľad na neho. Predtým by som ho obraňovala stoj čo stoj, ale teraz, keď vidím jeho život aj z inej perspektívy mám pochybnosti, že jeho náklonnosť ku mne bola nevinná. Zneužil moju dobrotu, aby získal to čo on potreboval. Stále mi však vŕtalo v hlave, prečo práve ja. Vedela som však, že ak by došlo k poslednému čítaniu dopadlo by to celkom inak. Nie je moja chyba, že to nepremyslel poriadne. Kvôli nemu som tu zostala zaseknutá.

Keby som mohla vrátiť čas, zmenila by som niečo?

Potrebujem odpovede.

Momentálne však viac potrebujem sprchu.

Prešla som do kúpeľni, ktorá bola spojená s mojou izbou. V zrkadle na mňa hľadela osoba, ktorú som vôbec nespoznávala. Unavené zelené oči boli zvýraznené tmavými kruhmi pod očami a vlasy mi z drdola stáli do všetkých svetových strán. Zosvetlené vlasy začínali chytať žltý nádych. Bola som so seba a svojej situácie frustrovaná. Vnútorná bohyňa bola zo mňa určite znechutená. Vyzliekla som sa z pyžama, alá veľké rozťahané tričko a vstúpila som pod horúci prúd vody. Minimálne desať minút som nehybne stála a vychutnavala si teplé kvapôčky narážajúce do môjho tela.
Potrebovala som uvoľnenie. Všetky tie pocity, ktoré som dusila v tele ma o chvíľku pripravia o rozum. Mysľou som zablúdila k včerajšej noci, keď sme boli s Richardom zavretý v jednej kúpeľni. Všetko sa mi to pred očami ukazalo ako na striebornej tácke. Než som si to vôbec stihla premyslieť dlaň mi zablúdila medzi nohy a prstami som si trela už naduté pysky. Vyvrcholila som na svoje dlani. Bez hanby.

Uterákom som si usušila vlasy a následne ich vyfénovala do vĺn. Na tvár som si naniesla malú dávku líčenia a vkĺzla do pripravenej spodnej bielizne. Zo šatníka som si vybrala čierne punčocháče s kvetinovým vzorom a čierne pulovrové šaty, ktoré mi obopínali úzky driek a výraznejšie boky. Naposledy som sa zahľadela do odrazu v zrkadle a pousmiala som sa. Takto vyzerá silná, nezávislá žena, ktorá sa nebojí pobiť s týmto mizerným svetom.

Následne som vkĺzla do Miinej izby, obliekla aj ju a išla nám pripraviť raňajky. Miu som posadila do obývačky, kde už mala vytvorený provizórny detský kútik. Z chladničky som vzala pár vajíčok, že spravím omeletu. Mii som vybrala jogurt aby sa trocha oteplil.

Z poza chodby som počula blížiace sa kroky a stuhla som v predstave, že to bude Ricci. Po včerajšom výbuchu som ho vôbec nechcela vidieť.
Kroky sa zastavili najprv v obývačke a podľa hlasu som spoznala, že ide o Lea. Vydýchla som si a pokračovala v príprave raňajok. O pár minút strčil hlavu do kuchyne a ja som sa naňho usmiala.
,,Dobré ránko Leonard."
,,Čo tie formality?" Posadil sa na barovú stoličku a kývol na mňa hlavou.
,,Čo nám dobrého pripravuješ na raňajky?"
,,Kto povedal, že pripravujem aj pre teba?" Zasmiala som sa a otočila sa naspäť do chladničky pre ďalšie vajcia.
,,Z koľkých vajíčok si prosí omeletu nezvaný hosť ?"
,,Hm, päť a Ricci je bábovka, tomu stačí aj zo štyroch."
Pri jeho mene som stuhla. Takže ešte neodišiel z domu a zrejme sa sem aj on o chvíľu dovalí. Je to jeho dom, sú to jeho potraviny. V duchu som si tieto slova zopakovala a z chladničky vybrala všetky vajcia, ktoré tam boli. Pustila som sa do prípravy omelety. Na stôl som rozložila taniere, pripravila kávu a do detskej sedačky som vzala Miu a postavila pred ňu jogurt. Otočená chrbtom k Leovi som miešala vajíčka, keď som opätovne začula prichádzajúce kroky. Na zátylku som pocítila slabé mravčenie. Nemusela som sa ani otočiť aby som vedela že už vošiel do kuchyni. Jeho aura zaplnila celý priestor a do nosa mi udrela jeho korenistá vôňa zmiešaná s mydlom. Stále som sa tvárila pohltená miešaním aj keď vajcia už boli hotové. Počula som zaškripanie stoličky a ich tichý vrav. Z tichého rozhovoru som začula meno Antonio a prístav. Spozornela som a prestala sa venovať vajíčkam. Neviem ako dlho som stala bez pohnutia, ale očividne im došlo, že načúvam a tak si Ricci odkašľal. Vzala som do rúk panvicu a otočila sa k ním.
,,Dobré ráno." Pozdravila som sa mu a on mi pozdrav opätoval. Jeho smerom som sa ani nepozrela a otočila som sa k Leovi aby som mu na tanier mohla naložiť omeletu.
,,Ako viem, koľko vajec mám na tanieri, keď si ich všetky šmarila do jednej panvice? Vieš, mám prísny stravovací jedálniček. Táto horda svalov sa nevybudovala sama od seba." A napol biceps. Tak nejako som si už zvykla na jeho povahu a vôbec ma to nevyviedlo z mieri.
,,Keď sa ti nepáči, vždy si tie vajcia môžeš spraviť sám." Zdvihla som obočie a ruku som natiahla, že mu odsuniem tanier. Zachytil tanier skôr ako ja a pritlačil si ho k svojej hrudi.
,,Tak to mi to vyhovuje, dakujem." Hravo sa usmial a ja som len pokývala hlavou. Premohla som sa a zadívala sa na Ricciho. Už mal na sebe tmavomodrý oblek a bielu košeľu. Tentoraz však žiadna kravata. Vrchný gombík mal rozopnutý, čo zvýrazňovalo jeho ohryzok. Do dnešného dňa som nevedela, že ohryzok môže byt sexy. Očami som putovala vyššie až na jeho ostro rezanú sánku, začínajúce strnisko a červenomodré ľavé líce. Keď som sa dostala k jeho očiam, tie jeho ma už uprene sledovali. Opäť som som sa nahla cez kuchynský ostrovček a na tanier, ktorý mal pred sebou som mu nabrala omeletu. Jeho pohľad skĺzol nižšie k mojmu výstrihu. Telo sa mu viditeľne naplo a v jeho očiach bola rýdza túžba. Aspoň myslím, v tom chlapovi som sa čoraz menej vyznala. Bol tak pohltený okamžikom, že si ani nevšimol, že som ho pritom nachytala. Ako správna silná a nezávislá žena som si aj ja odlašľala a venovala mu významy pohľad.
Človek by si myslel, že zostane v rozpakoch on však len zdvihol bradu a drzo sa usmieval. Viditeľne ma vyzýval aby som reagovala. Avšak ja som mu len venovala sladký úsmev a zbytok omelety si nabrala na svoj tanier. Posadila som sa oproti ním a pustila sa do jedla. Po prvom hlte som ukázala vidličkou najprv na jedného potom na druhého.
,,Od budúceho mesiaca začínam opäť pracovať v nemocnici, tak som rozmýšľala, že po Vianociach pôjde Mia do škôlky. Spoločnosť ostatných deti jej len prospeje."
,,Nemusíš pracovať Stella." Ozval sa Leo.
,,To je od teba milé, ale musím."
,,Mia nepojde do škôlky, ma svoju vlastnú opatrovateľku, ktorá sa o ňu bude starať určite lepšie ako v nejakej staréj socialistickej škôlke." Pridal sa do rozhovoru Richard. Ten muž mal v povahe každé jedno moje slovo negovať.
,,Máš potrebu o všetkom rozhodovať?" Nedala som sa a jeho pery sa stiahli ešte do výraznejšej priamky.
,,O všetkom čo sa týka mojej rodiny."
Leo sa len pousmial a nechal nás tak. Úžasné, teraz som potrebovala jeho podporu.
Zdvihla som k nemu bradu a prepalovala som Lea pohľadom. Ten po nejakom čase ale predsa sa dovtipil čo od neho chcem .
,,Možno by nebolo zlé, aby si našla kamarátky. Existujú viacero súkromných jaslí."
To slovo súkromné ma pálilo na jazyku, ale vedela som, že teraz som v nevýhode."
,,Leo, odkedy si ťa obviazala okolo prsta?" Nevrle mu odpovedal Ricci.
Nedala som žiadnu šancu aby Leo niečo povedal.
,,Odvtedy čo som tebe nohy obviazala okolo hlavy."
Leovi počuteľne zabehla praženica a Ricci vyzeral zaskočené, potom sa na jeho tvári objavil temný výraz a oči sa mu zúžili. Mozog ma upozorňoval, že sa mam dať na odchod, lebo to pre mňa nemusí dopadnúť dobre. Nečakala som na jeho reakciu a vydala sa na odchod. Rýchlo som opustila kuchyňu a vydala sa dlhou chodbou do spálne. Hlučne škrípanie stoličky na podlahe ma presvedčilo o tom, že mám byť rýchlejšia a následne dlhé kroky, ktoré sa ku mne čoraz viac približovali ma utvrdili v tom, že mám utekať. Sociopat.
Rýchlym hmatom som otvorila svoje dvere a už som ich zatvárala, keď sa na poslednú chvíľku v medzere objavila čierna lakovaná poltopánka a následne sa dvere rozleteli a otvorili dokorán.