Jeden z nich

26. Keď máš pocit, že exploduješ.

Stella

,,Čo kurva chceš ?" Vyštekla som po ňom ani si neuvedomujúc, aký ostrý jazyk som použila. Krv mi v tele vrela.
,,Čo kurva chcem?!" Zasyčal na mňa. Keby ma mohol jeho pohľad zavraždiť určite by sa to práve stalo.
,,Chcem aby si si prestala myslieť, že o niečom rozhoduješ. Chcem aby si ma prestala provokovať a najviac zo všetkého chcem aby si prestala hádzať po mojom bratovi oči a vydupkávať si uňho podporu." Každým slovom sa ku mne nebezpečne približoval a jeho oči po mne hádzali blesky.
Keď si myslel, že len on môže byť nasratý, šeredne sa plietol. Výstrela som sa  aj keď moja výška bola pri tej jeho zanedbateľná a zaťala zuby. Čo si to dovoľuje.
,,Doteraz som ju vychovávala sama, tak sa mi do toho teraz neser."
Videla som na ňom ako mu kútiky pier vystrelili nahor, ale len na chvíľku a potom opäť boli jeho pery tenká čiarka.
,,Situácia sa zmenila a ty tu nemáš žiadne slovo."
Odsekol mi a už bol tak blízko, že jeho vôňa mi narušila myslenie.
,,Nemám ? Tak to sa ešte uvidí." Drzo som mu šplechla do tváre, ustúpila o krok dozadu a sladko sa usmiala.
,,Mala by si vychladnúť a začať používať svoj mozog." Úsmev mi opätoval, ale bola to len mimika pier, lebo úsmev sa do jeho modrých očí nedostal.
,,Ty jeden namyslený imbecil, čo si myslí, že všetko vie." Strčila som doňho. Skutočne som ho práve napadla? Jeho postoj zostal vyrovnaný a vôbec mu to nenarušilo rovnováhu.
Richard zrušil aj poslednú medzeru medzi nami, sklonil sa a prehodil ma cez svoje plece. Od prekvapenia som vykríkla ale on sa na to len zasmial. Päsťami som mu búšila do chrbta, ale s ním to nič nerobilo.
,,Okamžite ma pusť." Vrieskala som, snažila som sa nohami kopať, ale tie mi len prechytil jednou rukou a znemožnil mi tak pohyb. Ďalej som vrieskala všemožne nadávky na jeho adresu ale on len kráčal ďalej smerom k mojej kúpeľni. Stále jednou voľnou rukou otvoril dvere a podišiel k sprchovéku kútu, kde pustil vodu z hornej hlavice.
,,Ani na to nemysli." Skôr než som mohla danú vetu dokončiť, strčil ma pod studenú vodu a ja som zadkom dopadla do vaničky v sprchovom kúte. Studená voda mi na koži spôsobila zimomriavky a z hrdla mi vyšiel bolestný ston, kým sa on týčil nado mnou. V suchu. Studená voda mi zmáčala oblečenie, vlasy som mala prilepené na tvári a nenavystným pohľadom som ho prepaľovala.
On sa len nezúčastnene na mňa pozeral.
,,Aj keď sa mi tvoje nevymáchané ústa páčia, dávaj si pozor čo z nich nabudúce vypustíš. V budúcom prípade už nemusím byť taký jemný."
V tom sa otočil na odchod a po mne stále stekala ľadová voda.
,,Nenavidím ťa, počuješ ?!"
Na moje slová len mykol plecom.
Pri dverách sa ešte posledný krát na mňa otočil .
,,Vychladni zlatko." Odišiel. Keď som počula ako zabuchol aj dvere od izby, rukou som sa načiahla po kohútiku a otočila ho ma teplú stranu.
Keď si myslí, že týmto to skončilo, šeredne sa mýlil. Vyhral síce bitku, ale nie vojnu.

Po polhodine som bola už druhýkrát osprchovaná, oblečená a nalíčená a vydala som sa z izby. Miu som našla s pani Camilovou a po bratoch v dome už nebolo ani stopy. Kým sa mi v kavovari spravila káva, zapla som notebook a vyhľadala zoznam jaslí v najbližšom okolí. Škodoradosť vo mne zvíťazila a poslala som žiadosť o zápis do škôlky, ktorá vôbec nebola súkromná. Následne som prešla do e-mailovej schránky, kde som našla mail od primára z nemocnice, ktorý mi ponúkal, že môžem nastúpiť do práce ihneď. O chvíľku som už v ruke držala môj starý iPhone a dohadovala som sa s ním na podrobnostiach. Nakoniec sme sa dohodli, že môžem prísť už zajtra na úvodné preškolenie. Aspoň nejaká pozitívna správa a možnosť z tohto domu vypadnúť.
Za obedom som si zavolala cez FaceTime s Nicol, ktorú som zasvietila do všetkého. Budúci týždeň sa už mala vrátiť domov. Konečne.

Keď som už mala všetko vybavené a nevedela som čo s načatým dňom, rozhodla som sa pripraviť pre Ricciho milé prekvapenie, keď sa večer vráti domov.
Vkĺzla som do jeho izby a rozhliadla sa. Všetko v jeho izbe vyzeralo dokonalo, upratané a zorganizované. Narozdiel od tej mojej, v ktorej sa váľalo po zemi rôzne oblečenie a Miine hračky.
V jeho izbe bolo viacero dverí, ktoré ma lákali aby som do nich nahliadla. Jeden z nich ukrývali priestranný šatník, kde boli zavesené obleky prevažne v čiernej, šedej s tmavomodrej farbe. Nikdy som ešte nevidela toľko rovnakých bielych košieľ po kope. Všetko tu malo svoje miesto. Druhé dvere viedli do kúpeľni, kde sa na nachádzala veľká vaňa s rôznymi tryskami. V rohu bol vstavaný sprchový kút, ktorý bol dvakrát väčší ako tej môj a to nehovoriac o tom, že ja som ani vaňu nemala. Prstami som prechádzala po jeho vlasovej a telovej kozmetike, keď sa mi vnukol nápad ako mu tiež z jeho sprchovania vytvoriť nezabudnuteľný zážitok. Vybehla som z jeho izby a ponáhľala sa do servisnej miestnosti, kde som predtým videla oranžovú farbu. Striekačkou som farbu vpustila do jeho šampónu na vlasy.
Šach mat čúrak.

Následne som s Miou vybehla nakúpiť a začala pripravovať večeru. Orestovala som kuracie mäso na ananáse, pripravila k tomu šalát a prestrela stôl. K večeri som pozvala aj pani Calmovú, ale len z čiste sebeckých dôvodov. Nechcela som byť s Richardom sama a vedela som, že pred ňou sa bude krotiť.

Bratia prišli domov nečakane spolu a o niecom horlivo diskutovali. Pani Calmová už sedela za stolom aj s Miou a ja som akurát pred nich ukladala taniere.
Leo vošiel do kuchyne ako prvý. Všetky nás zaradom objal a pobozkal na líce. Keď sa už chcel posadiť za stôl, pani Calmová vystrelila obočím a zvolala naňho. On si len odfrkol a podišiel k umývadlu aby si umyl ruky. Táto scéna ma tak pobavila , že som sa musela zasmiať. Úsmev mi z tvare zmizol, keď sa vo dverách objavil Ricci, pozdravil nás a prešiel okolo mňa k umyvadlu. Nevenoval mi ani jediný letmý pohľad a mňa to naštvalo.
Veď počkaj.

Večera prebehla v naprostom kľude. Obaja sa chovali pred pani Calmovou ukážkovo až to bolo smiešne.
,,Pani Calmová, mohla by som Vás poprosiť aby ste prišli zajtra ráno skôr ? Zajtra začínam v nemocnici na polovičný úväzok a budeme Vás potrebovať viacej, aspoň do nového roka, kým Mia pôjde do škôlky."
Zašvitorila som.
Richardovi vidlička zastala na pol ceste do úst, čo mu vyčarilo ešte väčší úsmev.
,,To je samozrejme zlatíčko, som rada, že sa vraciaš k tomu čo máš rada. A ktorú škôlku si vybrala?"
,,Sv. Patrika." Pri mojej odpovedi som očami sledovala Ricciho ako mu tvrdne úsmev na tvári. Škôlka bola blízko ich domu, takže určite musel vedieť, že nie je súkromná. Z vedľajšej strany stola som počula Leové chechtanie a na tvári som cítila Ricciho prepalujuci pohľad. Náročky som si nabrala na vidličku ananás a pohľadom upreným naňho som si ho vychutnala.
,,To je báječné aj môj vnuk tam chodí. Teraz je v poslednom ročníku."
Mala som vyhráte. Vedela som, že Riccimu nedovolí úcta k pani Camilovej, aby o škôlke pochyboval.
,,Mia musí ísť do škôlky len pre dievčatá, nemôžu sa okolo nej točiť chlapci. " Nad Leovov poznámkou sme len všetci pokrutila hlavami a jedli ďalej.

Následne večera prebehla v naprostej tichosti a ja som sa tešila z malého víťazstva.
Pani Camilová mi ešte pomohla obriadit Miu a upratať kuchyňu.

Neskôr večer som počula ako Richard prechádza zo svojej pracovne do spálne. Bolo divné, že som ho vedela rozpoznať podľa chôdze ? Keď som počula ako jeho dvere buchli , po špičkách som vyšla z izby a priblížila sa k jeho dverám. Chvíľku bolo ticho a následne som počula jeho odchádzajúce kroky zrejme do kúpeľni. O chvíľku začala tiecť voda.
Zostala som stať pri dverách kým som z jeho izby nepočula kričať kurva.
Dva jedna pre mňa milý Richard. Bolo to detinské, ale zároveň tak ukľudňujúce.