Jeden z nich

17. Keď kráčaš po tenkom ľade.

Stella

Pani Camilová sa ponúkla, že sa dnes o Miu postará a tak som len ležala v posteli  a rozmýšľala čo sa to dnes vlastne stalo. Myseľ mi opäť zablúdila do nášho bozku. Telo mi horelo a nedokázala som sa od neho odlepiť. Chcela som ho cítiť na svojom tele. Myslím, že by k tomu aj došlo, keby sa zas neukázalo, že je to len sprostý parchant, ktorý si chcel niečo dokázať.

Dvere na mojej izby sa otvorili a vopchal do nej hlavu Leo.
,,Čo mu vďačím za tvoju návštevu Leo?"
,,Doniesol som ti vaše veci milejdy." Vstúpil do miestnosti a v rukách držal môj cestovný batoh. Rýchlo som k nemu dobehla a vytrhla mu batoh z rúk. Keď ma napadlo, že to bolo strašne podozrivé, hodila som batoh do rohu izby. Dúfala som len, že batoh neprezeral. Potom ma napadlo ako mi Ricci sľúbil, že ma vezme do bytu po moje veci.
,,Takže si sa stal osobným poslíčkom Richarda?"
,,Keď je možnosť ťa opäť vidieť, neohrdnem ňou." Vyškeril sa na mňa.
,,Snažíš sa mi dostať do nohavičiek?"
Rozosmiala som sa.
,,Je taká možnosť ?" Ani sa nesnažil zakryť, že si prezerá moje telo. Do líc sa mi nahromadila červeň.
,,Kde si bol vlastne  cely deň?" Radšej som zmenila tému.
,,Chceš to naozaj vedieť ?" Odpovedal mi a tvar mu rozjasnil nádherný úsmev.
,,Vy dvaja ste nenapraviteľní." Ucedila som.
,,Každý chlap ma svoje potreby."
,,Nie len chlap."
Prešla som okolo Lea, vydala sa veľkou chodbou do kuchyne. Nečkala som sa jeho odpoveď. Počula som jeho kroky za mnou. V kuchyni som si napustila pohar vody. Kuchyňa bola veľká s priestranná, v pravom rohu sa týčili masívna rohová kuchynská linka v provesalskom štýle, ladená do bielo-hneda. V strede stál mohutný ostrovček, podľž ktorého boli zasunuté barové stoličky. Jedálenský stôl, za ktorý sa zmestilo hádam aj dvanásť ľudí bol v ďalšej miestnosti, ktorú spájal s kuchyňou veľký oblúk. Bola to pastva pre oči.

Leo ma nasledoval, otvoril chladničku, ktorá bola preplnená všetkým možným a vybral z nej dve krabičky. Sledovala som ho ako z nich vyberá jedlo,myslím že to boli cestoviny so špenátom a syrom. Dal ich ohriať. Je možné aby vyzeral stále  tak dobre? Vždy strapaté blond vlasy mal teraz začesane do zadu a sivé tričko mu obopínali svaly. Jeho ostro rezaná sánka vyzerala ako by ju vytesali sami bohovia. Keď mikrovlnka pipla zobral jedlo a jeden tanier položil predo mňa na stôl a jeden si vzal pre seba. Vďačne som sa naňho pozrela a vybrala zo šuflíka vidličky. Jednu som mu podala a sadla si oproti nemu. Chvíľku sme mlčky jedli, kým ma premohla zvedavosť.
,,Koľko máš vlastne rokov?" A ukázalo som naňho vidličkou. On sa len zasmial a pokrutil hlavou.
,,Dvadsaťšesť. Ideme sa lepšie spoznávať ?" Povytiahol som obočie. ,,Ty dáš otázku, ja odpoveď a potom dám ja a ty mi odpovieš. Platí ?" Prikývla som.
,,Ako ste sa spoznali s Michaelom?""
,,V nemocnici. Zamestnal ma na svojom oddelení. Prečo s vami nebývajú vaše priateľky?"
,,To je jednoduché, pretože žiadne nemáme. Milovala si ho?"
Na nejakých pár minút som zostala ticho, kým som hľadala tie správne slová. On ma len v tichosti  pozorne sledoval a čakal na moju odpoveď. Bol taký iný ako jeho bratia. Kým Michael by na mňa naliehal, Richard by ma určite prirazil k stene, kým by som mu neodpovedala. Som divná, keď sa mi tá myšlienka o prirazení páčila?
Leo z nich vyzeral byť najmenej zlomený. Vedel sa smiať a užívať si život. Bol z nich síce najmladší ale ako prvý prišiel na to, že život si treba vychutnať, nie byť na cely svet nasraný.
,,Svojim spôsobom ho budem vždy milovať. Ale keď sa pýtaš, či to bola nejaká epická láska, ktorú vidíš v tých romantických filmoch,  tak nie. Náš vzťah bol o priateľstve, porozumení a jednote."
,,Ale dieťa ste stihli urobiť." Zasmial sa. ,,Takže priatelia s výhodami bez ochrany?"
,,Nie si na rade Leonard." Prišpendlila som ho pohľadom.
,,Povedz mi o svojom detstve."
,,To nie je otázka zlatíčko. Ale keď to chceš vedieť, otca som do svojich štyroch rokoch nepoznal, mama večne pila nosila si domov chlapov, nakoniec si našla takého nabijaka, ktorý jej dával drogy a potom to už išlo len z kopca. Po čase ma zobrala sem a nechala u dverí. David, teda otec, si ma nakoniec nechal, ale nevenoval mi veľa pozornosti. Skôr ma vychovala pani Camilová. Je to úžasná žena.
,,To mi je luto." Povedala som mu a jemne sa naňho usmiala.
,,Nemusí, mal som všetko čo som chcel a poviem ti o jeho pozornosť nikto nestal, keď Michael odišiel, svoju pozornosť nasmeroval na Ricciho a po pár mesiacoch bol z neho úplne iný človek. Bol temnejší, tichší a z ničoho sa už netešil. Nikdy mi nepovedal čo s otcom robia. Že vraj sa do toho nemám pliesť, a že mám čo najskôr ak to bude môcť odísť z tohto zhnitého domu. Keď som dospel, tak nejako som to pochopil, ale neodišiel som. Stál som vždy pri ňom a keď už konečne ten tyran scípol, konečne sa tu dalo dýchať."
Prvýkrát mi Ricciho bolo ľúto, je len takým akým ho vyformovali. Ktovie ako by dopadol Leo, keby sa aj na ňom stihli podpísať , alebo Michael keby neodišiel.
,,A čo jeho matka?" Zvedavosť ma premohla.
,,Nie je na mne, aby som ti tento príbeh porozprával." Zaúpela som. Vedela som, že Ricci nebude taký otvorený, ale musela som si ho získať na svoju stranu. On jediný mi môže pomôcť s nájdením dôkazov proti ich strýkovi. Pokrutila som hlavou a zahnala ten jeden, čo sa mi v tele šíril akonáhle som si spomenula na Antónia. Už som znova otvárala ústa v ďalšiu otázku, ale Leo ma zarazil.
,,Dosť bolo otázok." Postavil sa od stola a hodín špinavé taniere do umývačky riadu."
,,Mládež ja už idem, vysielačku som nechala na stole. Mia spí. Dobrú noc." Otočila som sa za hlasom a poďakovala pani Camilovej.
Leo podišiel k nej a vzal ju do medvedieho objatia. Ona sa len zasmial a vydala sa na odchod.

Leovi zazvonil telefón a už kráčal preč aby mal súkromie. Z úst mi vyšiel ston. Ako to tu mám zvládnuť ? Zatiaľ čo bol Leo zaneprázdnený som vybehla do izby a skontrolovala obsah batohu, rodný list aj naše pasy boli stále na svojom mieste. Oblečenie, ktoré mi sem niekto naukladal  zatiaľ čom sme s Leom boli v kuchyni  som začala odkladať do skríň. Rodný list som zrolovala a vložila do ponožky na úplne dno zásuvky. Keď som už skoro všetko mala uložené, počula som bosé nohy kráčať po drevenej podlahe. Vyliezla som z izby a našla tam Miu.
,,Prečo nespinkáš láska ?"
,,Bobo." Prišla ku mne pýtajúc sa na ruky. Zdvihla som ju zo zeme.
,,Musíš ísť spinkať." Znova som ju brala do jej izbičky.
,,Nie, nie. Stále opakovala. ,,Tom, Tom a čery." Pokrutila som hlavou. Opäť Tom a čery. Ja som opäť pokrutila hlavou a ona opäť zopakovala, že chce pozerať rozprávku.
,,Ale iba jedna časť."  Vitazoslavne sa usmiala a hojdala  nôžkami kým sme sa neuvelebili na gauči pred telkou.

Po nie dlhom čase sa k nám pripojil Leo. Bez slova si ľahol vedľa Mii a hladkal ju po chrbátiku. Ticho sme sledovali Toma a Jerryho a ja som sa rozplývala nad jeho novoobjavenou stránkou. Sem tam som sa prichytila ako ho pozorujem a keď na to prišiel aj on, vytiahol obočie a poslal mi vzdušný bozk.
,,Len si nefandi." Ale už aj ja som sa musela usmievať.
,,Kľudne ti do mobilu uložím moje selfíčko, keď sa nevieš vynadívať."
Zapýrila som sa aj za ušami.
,,Nikdy ma neprestane baviť dostavať ťa do rozpakov." Šepol mi a rukou, ktorou hladkal Miu presunul ku mne a prameň vlasom mi zastrčil za ucho. Dlaňou som zakryla jeho ruku, a pritisla si ju k lícu.
,,Ďakujem za všetko." A po dlhom čase som sa citila príjemné. Šťastne.

Ešte chvíľku sme pozerali rozprávku, keď ma pohltila tma a ja som zaspala.