Jeden z nich

36. Keď získaš iný pohľad.

Stella

,,Ako si ma našiel?"
,,Ukradla si mi auto za päťsto tisíc, jasné že ma v sebe GPS Stella."
,,Samozrejme, že má."
Prisadol si ku mne na lavičku.
,,Čo tu robíš Stella?"
,,Oddychujem." Zuby mi nechcene zaškripali o seba a telom mi prešla zimnica.
Leo si to okamžite všimol a pritiahol si ma do teplej náruči.
,,Mrzí ma to." Skonštatoval jeho medovým hlasom.
,,Nemusí. Nie na darmo sa hovorí kto si ako ustelie tak si aj ľahne."
,,Poďme odtiaľto." Pohľadom zavadil o náhrobný kameň. Chvíľu ho pozoroval a potom vstal. Keď som sa nedvíhala, natiahol ku mne ruku.
,,Leo, ja nemám kam ísť."
Uvedomila som si, že kým som to nepovedala nahlas, nemusela som tej pravde čeliť. Teraz som už žiaľ nemala na výber. Po stuhnutom líci sa mi skotúľala horúca slza. Leo mi ju chrbtom ruky zotrel. Bez toho aby na moje slova nejako reagoval podchytil mi nohy a vzal ma do jeho náručia.
,,To nemusíš, viem chodiť."  Namietala som aj keď jeho telo vyžarovalo také teplo, že som sa od neho nechcela vzdialiť, ba naopak ešte som sa pritiahla bližšie.
Venoval mi krátky, šibalský úsmev.
,,Ja viem, ale obom je to takto príjemnejšie." Žmurkol na mňa.
,,Si celá premeznutá, čo ti to napadlo sem prísť."
,,A kam som mala ísť ?" Zdvihla som jedno obočie a rozmýšľala či vie čo sa za uplynulých pár hodín stalo.
,,Mala si mi zavolať."
,,Vieš, že ma nemôžeš stále zachraňovať. Už som veľké dievča. Musím sa so svojimi problémami vysporiadať sama."
,,A toto je tvoje riešenie? Zmrznúť na poondiatom cintoríne ?" Zavrčal mi do vlasov a trochu ma nadhodil vo svojej náruči.
,,Mal si ísť radšej po svojho brata. Nechala som ho vo vašom starom dome bez auta." Spomenula som si opäť na Ricciho a znova ma ovládal hnev. Ten pocit, že ma využil mi tlačil žlč do krku.
,,Po Richarda išiel Martiney."
Spracovávala som jeho odpoveď.
,,Vyjebal so mnou, ako aj Michael. Jeden si zo mňa spravil opatrovateľku a druhý štetku." Keď som si uvedomila, že som to povedala nahlas, premohla ma hanba.
Leo ma pustil na zem a otočil si ma k sebe. Jeho ruky našli moje líca a nežne mi ich chytil. Jejo dotyk bol teplým balzamom pre moje telo.
,,Nehovor tak o sebe. Už nikdy."
,,Je to tak Leo a najhoršie na tom všetkom je, že nakoniec ma aj tak každý opustí." Leove zelenomodré oči zo mňa nespúšťali zrak, ale ja som sa do tých úprimných oči nemohla pozerať. Tak som sa hanbila za seba.
,,Pozri sa na mňa princezná."
Nepozrela, nemohla som. O sekundu na to som cítila ako mi jeho prsty dvíhajú tvár a naše oči sa stretli.
,,Som tu s tebou. Vždy som bol. Mohlo to dopadnúť  úplne inak, keby si mi dala šancu." Jemne sa usmial a mne sa zatočila hlava. Bol to predsa Leo. Vždy s úprimným úsmevom a šibalským pohľadom. Rozumeli sme si, stali sme sa hneď priateľmi, alebo som videla len to čo som chcela?
,,Leo." Zašepkala som.
Jeho vážna tvár bola preč a človek by si mohol myslieť, že to čo sa pred chvíľou udialo bol len nejaký sen. Že sa to nikdy nestalo.
,,Hej, Stella. Nechaj to plávať, vidím ako ti to v tej krásnej hlavičke šrotuje. Nemá význam sa pozastavovať čo by bolo keby."
Chytil ma za ruku a vykročil so mnou smerom k veľkej bráne.
,,Si úžasný chlap a raz stretneš ženu, ktorá si ťa zaslúži." Zašepkala som mu a za pochodu som mu chcela dať pusu na líce. Nečakala som, že sa v tom momente ku mne otočí a ja spojím jeho pery s mojimi.
Pritísla som svoje pery na jeho a stuhla som. Leo ma svojimi pošteklil a pobozkal ma. Neprehĺbil náš bozk. Odtiahol sa skôr ale stále na mňa hľadel. Ja som sa ešte vyrovnávala so stratou jeho mäkkých plných pier. S určitosťou pôjdem do pekla.
,,Ako cena útechy dobré." Zasmial sa Leo.
Zbožňovala som na ňom ten jeho nadhľad nad vecou.
,,Na moju obranu, smerovala som na líce."
,,Len si to ďalej nahováraj." Zasmial sa a ja s ním.
Pomaly sme sa blížili k autu a ja som sa proste musela opýtať.
,,Zhováral si sa s Riccim?"
,,Zbežne."
,,Povieš mi aspoň ty čo sa deje?"
,,Musíš byť konkrétnejšia."
,,Tak začnime tým, prečo zabil toho muža."
,,Nemala si ho sledovať princezná."
,,Stalo sa. Tak?"
,,Bol hrozbou a zároveň odstrašujúcim príkladom."
,,Tak ako aj moji rodičia." Bola som smutná a zároveň nahnevaná na celý svet. Ako má v tomto svete vyrastať Mia? Možno mal nakoniec Richard pravdu a mali by sme odísť.
,,Pozri sa Stella, viem že chceš odpovede, ale nie som ten kto má právo ti ich dať. Akokoľvek sa ti zdá kruté čo ti Ricci povedal, mali by ste ho poslúchnuť a s Miou na istý čas odísť. Nehovorím, že na stálo iba dokým sa nevyrieši problém s Antóniom a arméncami."
,,Hm."
Už sa mi o tom nechcelo hovoriť. Rozhodli za mňa a možno to tak bolo lepšie. Vedela som, že sama od seba by som neodišla. Nejako som prestávala veriť Ricciho slovám, že ma chcel len využiť a možno som chcela len veriť, že nie je až tak podlý ako sa prezentuje.

Došli sme k autám. Videla som Leovo červene auto parkovať hneď vedľa Astona.
,,Nemám kam ísť s Miou."
Leo sa ku mne otočil.
,,Do pondelka zostanete v Michaelovom starom byte. Zajtra sa tam presunie aj Nicol s Miou."
Vyprskol na mňa Leo. Zjavne to už mali všetko vopred premyslené.
,,A v pondelok?"
,,Ricci vám zarezervoval let do Kanady. Zažijete krásnu zimu v horskom mestečku."
,,Neznášam zimu."
,,Stella." Povzdychol si Leo.
,,Leonard." Odsekla som a vyšpúlila pery.
,,Vráť tie pery do pôvodného stavu ak nechceš aby som sa do nich zakúsol."
,,Fajn."
Odomkla som auto.
,,Odveziem ťa."
,,A čo auto na ktorom si prišiel?"
,,Prídem poňho inokedy." Podišiel ku mne a pýtal si kľúče ako to pred pár hodinami urobil jeho brat. Deja vú.
,,Prečo nemôžem šoférovať?" Zaúpela som.
Všimla som si, že už mi nevenuje pozornosť tak som sa obrátila jeho smerom, aby som zistila čo ho tak zaujalo.
,,Stella Barbara Alissonová! Čo si preboha spravila môjmu chrústikovi?"
,,Chrústikovi?" Zdvihla som obočie.
Leo čupel pri podvozku auta a rukou prechádzal po ryhe. Následne sa postavil a pichol do mňa ukazovák.
,,Ty si ho oškrela."  Sledoval ma ublížené a odúval spodnú peru.
,,Keď má zabudované GPS tak má určite aj dobrú poistku." Zaštebotala som a o krok cúvla.
,,Ty jedna." Vykročil nebezpečne ku mne, ale videla som ako sa mu dvíhajú kútiky úst.
,,Chrústik to určite prežije." Smiala som sa a cúvala pred jeho krokmi, ktoré sa ku mne približovali.
,,Veď počkaj ak ťa dostanem do rúk." Zavrčal Leo ale videla som jeho pobavenú tvár.
To som už pred ním utekala a on ma naháňal po parkovisku. Samozrejme, že ma za chvíľku dohonil, moja neexistujúca kondička mu k tomu výrazne pomohla.
Schmatol ma a prehodil si ma ako vrece zemiakov cez plece. Zapištala som a on ma jemne udrel po zadku. Celu cestu čo ma niesol k autu som sa smiala. Otvoril dvere spolujazdca a strčil ma na sedadlo.
,,Myslela som, že budem šoférovať." Podpichla som ho. Leo len so smiechom na perách pretočil oči a prehol sa cezo mňa aby ma mohol zapásať.
,,Ty už nikdy na ničom mojom nebudeš jazdiť."
Keď mu došiel význam jeho slov, zaškeril sa na mňa.
,,Ibaže by si si chcela zajazdiť na mojom.."
,,Heeej! "Vypískala som o pár oktáv vyššie ako som plánovala.
Vetu už nedokončil, ale ja som vedela ako by to pokračovalo a preto mi do tváre stúpla červeň.
Leo len pokrútil hlavou a zabuchol dvere. Sledovala som ako obchádza auto a niečo ťuká do mobilu.
Zaujímalo by ma komu píše.