Jeden z nich

6. Keď som zistila, že som len pešiak na šachovnici.

Stella

Dýchaj Stella. Drž sa. Hlavne sa nezrúť. Všetko je zničené. Neviem, čo som čakala, čo Michael čakal, že navždy bude držať svoju dcéru v zámku vo veži a stačí, že nebude žiť s nimi v jednom meste? Bola som tak strašne hlúpa, že som si myslela, že to zvládnem. Prečo som sa chcela rýpať v minulosti? Prečo som potrebovala vedieť, čo sa stalo ? Nebolo to jedno? Rodičov mi to aj tak nevráti.

Z mojich myšlienok ma prebrala ruka na mojom ramene. Obhliadla som sa za rukou na mojom ramene a zbadala som tvár Haringtona. V prvom momente ma napadlo, že im to povedal on, ale ten Richardov predchádzajúci výbuch vo mne evokoval, že sa to práve dozvedel. Znova som sa nadýchla a cítila, že všetci na mňa pozerajú. Nemohla som sa ani na jedného z nich pozrieť. Vedela som čo si myslia. Len úbohá malá kurvička, ktorá si chcela poistiť svoju budúcnosť deckom. Na niekoľko sekúnd som musela zatvoriť oči aby som sa nerozplakala pred týmito chlapmi.

,,Tak to nie je." Vyšlo zo mňa tichým, nečujným hláskom.
,,Tak mi to do prdele vysvetlite." Vyletel na mňa Antonio a vystrelil zo stoličky k oknu. Rukou si začal trieť bradu.
,,Takže máme malú neterku? Kedy nám ju ukážeš  švagrinka?" Zanôtil pobavene Leonardo.
Aspoň niekto sa tu baví.
,,Drž hubu Leo."
Konečne prehovoril Richard a prestal sledovať rozbitý telefón. 
,,Všetci sa teraz ukľudníme." Ozval sa za mnou pán Harington a podal mi pohar vody. Nenapadne som sa naňho usmiala a perami naznačila ďakujem. On mi len jemne stlačil rameno.
Skôr než mohol pokračovať, stolička na podlahe zavrzgala a prevrátila sa na podlahu. Videla som ako Richard vyletel a prstom ukázal na Haringtona. Tá jeho tvár bola čoraz viac desivejšia.

,,Ty si to vedel." Zavrčal.
,,Nebolo to moje tajomstvo."
,,Odkedy?"
,,Od samého začiatku." Odfrkol mu už nahnevaný Harington. Takže ďalšia vec, z ktorej ma Michael vynechal. V hlave mi šrotovalo a čo raz viac som si uvedomila, že ma Michael len využil. Využil city, ktoré som k nemu prechovávala. Predsa len prúdila v ňom Steallova krv.

Antonio sa zvrtol na podrážke svojich nechutne dokonalých a drahých kožených poltopánok a pritlačil Haringtona k stene. Jednou rukou mu zvieral hrdlo a druhou zamieril za svoje sako, vytiahol zbraň a priložil ju Haringtonovi k čelu.

,,Klamal si mi." Jednoducho skonštatoval.

Harington pokojne dýchal a hľadel Antoniovi do oči. Narozdiel odo mňa. Ja som sa už viditeľne triasla a nevedela potlačiť strach, ktorý mi prechádzal až do morku kostí.

Richard sa od nich odvrátil a za sekundu bol pri mne. Nečakane ma vytiahol zo sedu. Jeho tvár bola tvrdá a pery mal stiahnute do jednej úzkej čiarky.

,,Odlož tu zbraň." Vecne skonštatoval Richard.
,,Ja ho prisaham bohu zabijem." Odistil zbraň.
,,Leo." Zavrčal Richard a pozrel na brata.
Ten už sa postavil, odložil telefón do vrecka rifiel a kráčal k Antoniovi. Keď už bol pri mne zohol sa k môjmu uchu a jemne ho prešiel svojimi perami.
,,Vitaj v rodine Stell, teraz si už naša." Jeho teplý dych bol ako afrodiziakum a ja som chcela tento moment uchytiť a zabudnúť na všetko čo sa tu dialo. Také šťastie som žiaľ nemala a ako sa vzdialil cítila som len prázdnotu a chlad.  Pocit bezpečia bol fuč.

Zavrela som oči.

Neotočila som sa za ním, len som počula ako sa jeho kroky vzdialili. Následne zastavil a keď som počula nadávky, ktoré vychádzali z Antónia, usúdila som, že mu zobral pištoľ.

Posledný hlboký nádych a otvorila som očí. Keď som tak urobila prepaľoval ma pohľadom Richard.
,,Všetci von. Vypadnite."
,,To nemyslíš vážne Ricci." Blabotal Antonio.
,,Hneď. Stále upínal pohľadom na mne. Všetci poslúchli a ja som si chcela vyvliecť ruku z jeho zovretia a tiež odísť. Jeho stisk zpevnel a cítila som ako sa mi jeho prsty zarývaju do kože.
,,Ty nie." Zavrčal.